Manželia Hricišínovci každý mesiac počítajú, koľko im po zaplatení inkasa a poplatkov za lieky ostane na nákup potravín. Hoci dlhé roky pracovali a platili dane do štátnej kasy, dnes sa už zamestnať nedokážu. Obaja sú ťažko zdravotne postihnutí a namiesto dôstojného života prežívajú z mesiaca na mesiac.
Gabriela Hricišínová a jej manžel Marián majú 56 rokov, bývajú v panelákovom dvojizbovom byte a posledné roky zápasia s chorobami, pre ktoré nemôžu pracovať.
„Ja som pracovala 13 rokov v jednej firme. Po 13 rokoch mi skončil pracovný pomer vzhľadom na moju psychiatrickú diagnózu, kedy som bola nastavená na psychiatrické lieky,“ priblížila pani Hricišínová.
„Od ukončenia školy som robil vždy. Som vyučený bagrista a neviem, či by ma zobral niekto, keď som zdravotne postihnutý,“ poznamenal pán Hricišín.
Keďže pre zdravotné problémy nemôžu zarábať, trápi ich nedostatok peňazí. Podľa pána Hricišína má jeho manželka dôchodok 300 eur a PN 300 eur. Nemajú žiadne ďalšie príjmy.
„Momentálne máme tých 600 eur, 300 eur invalidný a 300 eur PN. Z toho 300 eur si platíme byt. Veľa nám ide na lieky a možno takých 200 eur nám ostáva na stravu,“ opísala pani Hricišínová.
Pred pár rokmi im dokonca hrozilo, že kvôli minimálnym príjmom prídu o byt. „My by sme boli prišli o bývanie, veď my sme nemali ani na byt. Požičali sme si, len to požičané treba vrátiť. A z čoho?“ podotkla Hricišínová.
Podviedla ju suseda
Depresívne stavy sa u pani Gabriely prejavili zhruba pred deviatimi rokmi. Ich spúšťačom bolo náhodné zistenie, že suseda, ktorá jej robila daňové priznania, zneužila osobné údaje a v jej mene si brala u nebankovej spoločnosti pôžičky.
Gabriela Hricišínová tvrdí, že prišla o viac ako 24-tisíc eur. Hoci policajné vyšetrovanie napokon potvrdilo, že si pani Gabriela žiadne peniaze od nebankovky nepožičala, psychicky ju to hlboko zasiahlo. „Jednoznačne to bol spúšťač mojich psychických problémov. Odvtedy mám veľké problémy,“ povedala.
Lekári jej diagnostikovali depresiu, ktorá dokáže ľuďom úplne zmeniť život. „Tým, že sa cítia zle, začnú zanedbávať svoje povinnosti, nedá sa im chodiť do práce, nevedia ráno vstať. Začnú zanedbávať hygienu, v mnohých prípadoch aj stravovanie,“ vysvetlila primárka psychiatrického oddelenia Fakultnej nemocnice J.A. Reimana v Prešove Zuzana Horvátová.
„Prestanú mať záujem o činnosti a aktivity, ktoré ich predtým bavili, prestanú sa stretávať s priateľmi, so známymi, začnú sa sociálne izolovať,“ dodala.
„V 2015 som bola celý rok na PN. Už aj v robote sa pýtali, či sa vrátim, či nie. Že už dlho maródujem. Tak som bola vyslaná aj k pracovnej lekárke a ona už potvrdila, že pre psychiatrickú diagnózu nemôžem nastúpiť do roboty,“ uviedla pani Hricišínová.
„Každá jedna depresívna porucha, v niektorých prípadoch aj ľahká, ale určite stredne ťažká a ťažká, je odôvodnením na práceneschopnosť,“ ozrejmila Zuzana Horváthová.
„V roku 2016 jej bol vyhotovený preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na základe legislatívou splnených podmienok,“ informovala hovorkyňa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (UPSVaR) Iveta Dorčáková.
Príspevok jej neuznali
Žiadny peňažný príspevok jej však priznaný nebol. „Nakoľko nemá chorobu alebo poruchu uvedenú v prílohe zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, príspevok jej navrhnutý nebol,“ odôvodnila Dorčáková.
Žiadosť o priznanie invalidného dôchodku Sociálna poisťovňa pani Hricišínovej neschválila. „Zdravotný stav pani Hricišínovej bol od roku 2015 opätovne posudzovaný, ale až do januára 2020 nespĺňal medicínske kritériá na uznanie invalidity,“ uviedol hovorca Sociálnej poisťovne Martin Kontúr.
Invalidný dôchodok jej teda Sociálna poisťovňa priznala až v januári 2020. Pokles schopnosti pracovať bol stanovený na 50 percent a za rozhodujúce ochorenie bola určená cukrovka, nie depresia. Podľa posudkovej lekárky totiž pani Hricišínová netrpela jej ťažkým stupňom.
„Mám lekársku správu, kde mám potvrdené, že sa opakovane liečim na ťažkú depresiu. A ona to zmenila, že sa liečim na ľahkú depresiu. Bol mi priznaný invalidný dôchodok v sume 174 eur,“ reagovala pani Hricišínová.
„Na základe riadneho určenia zdravotného stavu absolvovala táto klientka v júni 2018 ďalšie posudzovacie konanie spolu s druhostupňovou posudkovou lekárkou Sociálnej poisťovne. A zároveň bola prítomná aj odborníčka špecialistka z odboru psychiatrie. Aj tá konštatovala, že nálady tejto klientky nie sú depresívne, ale len subdepresívne,“ ozrejmil Martin Kontúr.
„Uzavrela to tak, že nárok na psychiatrickú diagnózu nemám, ostáva mi iba cukrovka,“ podotkla Hricišínová.
Problém s diagnózou
„Je podstatný rozdiel medzi ľahkou a ťažkou formou. Aj v posudzovaní človeka, aj v prístupe k liečbe. Väčšinu ľahkých foriem depresie je možné liečiť ambulantne. Ťažké formy depresií je nutné už liečiť ústavne, hospitalizačne,“ priblížila psychiatrička Zuzana Horvátová.
Gabriela Hricišínová uvádza, že do roku 2019 bola na psychiatrii hospitalizovaná šesť až sedem krát. Zmena nastala až po troch rokoch, keď posudková lekárka uznala, že naozaj trpí na ťažkú formu depresie.
„Na základe novo doložených lekárskych nálezov, preukazujúcich v rámci ústavnej psychiatrickej starostlivosti opakované ťažké epizódy recidivujúcej depresívnej poruchy, mala zvýšenú celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 60 percent,“ podotkol hovorca Sociálnej poisťovne Martin Kontúr.
„Posudková lekárka mi už síce priznala invalidný dôchodok na psychiatrickú diagnózu, ale dátum mi určila na 10. februára minulého roku,“ povedala Hricišínová, ktorá sa s rozhodnutím nevie zmieriť.
„Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký, ktorý trvá viac než rok. Prečo ja som bola štyri roky doma bez príjmu?“ podotkla.
Sociálna poisťovňa trvá na svojom a vyplatiť dôchodok spätne odmieta. „Vo veci priznania invalidného dôchodku pani Hricišínovej a určenia dátumu jeho vzniku bolo rozhodnuté,“ reagoval Kontúr.
Zdravotné ťažkosti má aj pán Hricišín
Aj ťažko zdravotne postihnutý Marián Hricišín má s priznaním invalidného dôchodku podobné skúsenosti ako jeho manželka.
„Mám veľké trápenie s nohami. Svalstvo. Je to diagnóza – skracovanie svalstva a dedičná choroba,“ priblížil pán Hricišín s tým, že trpí bolesťami kolien a členkov.
„Po nociach sa nedá spať. Nedá sa to liečiť, jedine na neurológiu, týždne preliečiť a koniec. A znova nastúpi bolesť,“ dodal.
Okrem ochorenia svalstva má za sebou aj operácie pečene, štítnej žľazy a lekári mu diagnostikovali aj depresívnu poruchu. Ani dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav však nestačil na to, aby mu posudkový lekár invalidný dôchodok priznal.
„Pán Hricišín nebol uznaný invalidným z dôvodu, že miera poklesu vykonávania jeho pracovnej činnosti bola uznaná na 40 percent,“ zdôvodnil hovorca SP Martin Kontúr.
Marián Hricišín sa proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne odvolal v októbri minulého roka. Neúspešne. Jeho zdravotná dokumentácia preto bola presunutá k druhostupňovej posudkovej lekárke, ktorá mu po takmer šiestich mesiacoch, počas nakrúcania tejto reportáže, napokon invalidný dôchodok priznala. Dokonca spätne, od marca minulého roka!
Pozitívny koniec
„Na základe nových dôkazných prostriedkov, dodatočne doložených odborných lekárskych nálezov a prepúšťacích správ z hospitalizácií, bol uznaný invalidným s celkovou mierou poklesu schopnosti vykonávať pracovnú činnosť na 50 percent,“ uviedol Kontúr.
Hoci manželom Hricišínovcom boli napokon invalidné dôchodky priznané, nie je im čo závidieť. Ako spoločne tvrdia, dôchodky bolo ťažké získať, no ešte ťažšie je z nich dôstojne žiť. Najmä, ak si to porovnajú s obdobím, keď pracovali a zarábali.
„Čo by som za to dala, keby som bola zdravá. Keby som chodila do roboty. Povedzte, kto ma teraz zoberie do roboty? Psychiatrického pacienta s ťažkou depresiou s poruchami nálad?“ uzavrela Hricišínová.
