V súvislosti s lykožrútovou kalamitou na Horehroní padlo ďalšie trestné oznámenie. Podal ho minister pôdohospodárstva Richard Takáč na neznámeho páchateľa. Očakáva, že policajti prídu s informáciou, kto za kalamitu môže. Trestné oznámenie v tejto veci už podával napríklad jeden zo spracovateľov dreva.
V lokalite pri lesníckom skanzene v čiernom Balogu postupne pília a odvážajú preč napadnuté stromy. „Podávame trestné oznámenie a budeme žiadať, aby orgány činné v trestnom konaní toto prešetrili. Táto kalamita je dlhodobo neriešená situácia a môžeme sa pravdepodobne vrátiť v čase do roku 2021 a 2022,“ vyhlásil minister pôdohospodárstva Richard Takáč.
„Pán minister pred niekoľkými týždňami stál v Čiernom Balogu a stál tam s ľuďmi, ktorí sú priamo za to zodpovední. Čo robil riaditeľ odštepného závodu Pohronie, čo robili tí riaditelia oblastných správ? To sú všetko mená ktorí sú stále v štátnych lesoch. Dokonca po nástupe tejto vláde niektorých z nich povýšili,“ reagoval člen Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a ŽP Alojz Hlina.
„To, že pán minister podáva, to je správne, lebo treba identifikovať kompetentných manažérov, ktorí za to v nedávnej dobe zodpovedajú. Ale treba povedať, že príčinou stavu, ktorý sa tam teraz nachádza, je dlhodobý vývoj toho územia,“ uviedol lesný inžinier Eduard Apfel.
Kam smeruje vyšetrovanie lykožrútovej kalamity zisťoval v Správach RTVS redaktor Dominik Veľas:
Zanedbávané územie
Odborník vysvetľuje, že lesníci zanedbávajú územie posledných 30 až 40 rokov, keď ignorujú vplyv klimatickej zmeny na smrekové lesy, ktoré boli vysadené na to, aby sa ťažili. „Čiže neurobili opatrenia na zmenu drevinovej skladby, zmenu štruktúry porastov, proste nechali to tak,“ skonštatoval Apfel.
Politici však hovoria o inom. „My dobre vieme pravdepodobne, odkiaľ táto kalamita prišla. Z lokality, ktorá bola bezzásahová,“ povedal Richard Takáč.
„Musíme začať od tých bezzásahových území, odkiaľ to napadnutie vzniklo. Veď to sú jasné veci, toto vyriešiť je absolútna facka,“ poznamenal predseda Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a ŽP Rudolf Huliak.
„Je to klamstvo a je to účelové. Tam nie sú žiadne chránené územia, z ktorých by to vyletelo. Sú tam dve rezervácie, jedno má 100 hektárov, druhá 200 a bavíme sa o 15-tisíc poškodeného územia. Takže je to smiešne,“ podotkol Eduard Apfel.
Minister zopakoval, že postupnou ťažbou vzniknú z lesa holiny, lebo inak sa napadnuté drevo odstrániť nedá. Odborník vysvetľuje, že stromy, z ktorých lykožrút už odišiel, treba nechať na mieste, inak hrozí obyvateľom ekologická katastrofa.
