Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS) chce podľa opozície rozhodovať o viac ako 300 miliónoch eur v environmentálnom fonde, ktorý disponuje aj prostriedkami z predaja emisných kvót.
Tieto prostriedky chce použiť na modernizáciu priemyslu, ale aj zvýšenie energetickej efektívnosti škôl či škôlok. Strana Demokrati k návrhu pridala hromadnú pripomienku, obáva sa totiž svojvôle ministra.
Environmentálny fond je dlhodobo atraktívnou témou, keďže sa ešte donedávna hovorilo o viac ako miliarde eur, ktorú štát nevedel využiť a peniazmi kryl aj verejný deficit.
Minister životného prostredia Tomáš Taraba by teraz chcel rozhodovať o prostriedkoch z predaja emisných kvót, čo kritizuje Michal Kiča z mimoparlamentných Demokratov.
„Rozhodnutie o nakladaní s 300 miliónmi eur ročne by nemalo byť ponechané len na voľnej úvahe ministra. Vytvára to totiž priestor pre klientelizmus alebo prideľovanie peňazí len na podľa toho, aké sympatie má daný typ investícií u ministra,“ povedal Kiča.
Rezort podozrenia odmieta
Envirorezort podozrenia odmieta. Z tlačového oddelenia Rádiožurnálu odpovedali, že nakladanie s prostriedkami sleduje Európska komisia, a teda minister bude musieť pri ich prerozdeľovaní dodržiavať európske pravidlá.
„Slovensko musí zabezpečiť, aby 100 percent výnosov z predaja emisných kvót smerovalo iba na klimatické účely, ktoré nám určuje smernica o obchodovaní s emisnými kvótami,“ priblížilo ministerstvo životného prostredia v písomnom stanovisku.
Envirorezort tvrdí, že zmena zákona mu pomôže flexibilne reagovať a podporovať financovanie klimatických cieľov, sem patrí aj modernizácia priemyslu.
Generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Andrej Lasz však vysvetľuje, že priemyslu doterajší systém vyhovoval, keďže v zákone bolo fixne stanovené, koľko prostriedkov majú jednotlivé odvetvia dostať.
„Nový systém, že by rozhodoval iba minister, je pre nás menej prehľadný. Budeme ešte s ministerstvom diskutovať o tom, čo je vlastne hlavným zámerom. Práve prehľadnosť bolo to, čo pomenovala napríklad slovenská hlinikáreň, že potrebuje na to, aby znova spustila výrobu,“ vysvetlil Lasz.
Kanalizácie a zatepľovanie budov
Z envirofondu štát financuje aj budovanie kanalizácii či zatepľovanie verejných budov, ktoré sa dotýkajú samospráv. Predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Božik v návrhu zatiaľ problém nevidí. Hovorí, že funkcia rady fondu ako odporúčacieho orgánu zostane zachovaná.
„Sú aj zástupcovia samospráv. Nepredpokladáme, že by malo dôjsť k nejakému zásadnému rozporu medzi stanoviskami rady envirofondu a pána ministra,“ uviedol Božik.
Proti návrhu sa postavili aj environmentálne organizácie, ktoré žiadajú zachovanie percentuálneho rozdelenia financií. Štát by mal podľa nich rozhodovať transparentne a nie politicky.
