V poľnohospodárstve a potravinárstve dlhodobo chýba pracovná sila. Dieru na trhu práce by po novom mohli zaplátať pracovníci z tretích krajín. Vláda rozšírila zoznam odvetví, v ktorých môžu získať národné víza aj na prácu v agrosektore.
O vyše 100-tisíc stromov v ovocnom sade v Cabaji-Čápore sa okrem majiteľa starajú len pracovníci z Rumunska. Dvaja sú v pracovnom pomere, ostatní chodia na sezónne práce.
„Zo Slovenska sa ľudia väčšinou zamestnajú v priemysle, do poľnohospodárstva naozaj sa nehrnú. Je to veľmi nepohodlná práca. Pokiaľ by sme nemali možnosť zamestnať zahraničných ľudí, tak tento sad už by neexistoval,“ uviedol pestovateľ ovocia z Cabaja-Čápora Branislav Novosad.
Prečo musia Slováci v agrosektore zamestnávať cudzincov zisťovala v reportáži v Správach RTVS z regiónov redaktorka Jana Obrancová:
Na Slovensku už teraz pracujú tisíce ľudí zo zahraničia, v budúcnosti by ich mohlo byť ešte viac vrátane pracovníkov z tretích krajín a prísť by mohli práve do agrosektora. Aj profesie z agrosektora sa totiž po novom dostali do zoznamu pracovných pozícií na prideľovanie takzvaných národných víz. Ročne ich môže získať celkovo 10-tisíc cudzincov z tretích krajín.
„Urobili sme to, lebo cítime nedostatok pracovnej sily na týchto profesiách,“ povedal minister práce Erik Tomáš (Hlas-SD).
Výrobu zautomatizovať nedokážu
„Nie sú ľudia na živočíšnu výrobu a živočíšnu výrobu. Zatiaľ sa nedá automatizovať alebo nastaviť do nej nejaké roboty. Lepší by boli samozrejme slovenskí ľudia, ktorí stopercentne rozumejú. Ale keď ich nemáme tak musíme robiť s tým, čo je k dispozícii,“ skonštatoval predseda Slovenskej asociácie chovateľov ošípaných František Valášek.
Ministerstvo práce tvrdí, že prioritou na trhu práce ďalej zostáva aj zamestnávanie Slovákov, ktorí prácu nemajú.
„Počas apríla sme spustili mnoho programov za stovky miliónov eur predovšetkým z eurofondov, v rámci ktorých sa samozrejme snažíme zamestnať slovenských občanov. Ale máme už viac ako 80-tisíc voľných pracovných pozícií, máme nedostatok pracovnej sily a preto, pokiaľ nie je možné zamestnať slovenského občana, tak sa obraciame na pracovníkov z tretích krajín,“ dodal Tomáš
Po nich však rastie dopyt aj v iných krajinách Európskej únie, napríklad aj v agrosektore.
