Slovenská národná strana (SNS) predložila na júnovú schôdzu balík mediálnych zákonov. Kým so zrušením anonymity v diskusiách na webových portáloch súhlasí aj opozícia, k ďalším návrhom z dielne národniarov má výhrady. Navrhovaná zmena infozákona v tejto podobe podľa opozície obmedzí ústavné práva ľudí.
V novele zákona o publikáciách chce SNS vrátiť politikom právo na opravu, tak ako to bolo v roku 2008. Podľa národniarov sa tak predíde klamstvám, ktoré podľa nich šíria médiá.
„A kto bude rozhodovať, čo je klamstvo a čo nie? Myslím si, že politik má byť zvyknutý na to, aby si vedel vydiskutovať veci, ktoré sa týkajú jeho krokov, činov,“ reagoval poslanec Národnej rady (NR) SR Ivan Štefunko (Progresívne Slovensko).
„Strpieť kritiku je jedna vec a mať právo na odpoveď pre nepravdivé a pravdu skresľujúce informácie druhá vec. Chceme mať len také právo, ako budú mať všetci ostatní ľudia. Pokiaľ médium, ktoré niečo zverejní, si stojí za tým, v poriadku. Musí uniesť dôkazné bremeno,“ priblížil predseda kultúrneho výboru parlamentu Roman Michelko (SNS).
Téme sa v Správach RTVS venovala redaktorka Katarína Wildová:
Komentáre len zaregistrovaných osôb
V novele chcú národniari tiež zaviesť povinnosť pre prevádzkovateľov spravodajských webov, aby mohli komentovať príspevky len zaregistrované osoby. Identifikovateľné majú byť na základe mena a priezviska, rodného čísla, adresy či telefónneho čísla.
„Prvé, čo je treba riešiť, je anonymita, ktorá tam stále je. Neviem koľko tých hrdinov, ktorí tam anonymne nadávajú, bude takých, ktorí sa dokážu pod to aj podpísať svojím vlastným menom,“ uviedol poslanec Ján Richter (Smer-SD).
Podľa poslanca Mariána Viskupiča (SaS) je to v poriadku. „Ono by to slušnosti, myslím si, že prispelo,“ povedal. Poslankyňa Veronika Remišová (hnutie Slovensko, KÚ, Za ľudí) tvrdí, že to sama navrhovala. „Kto chce diskutovať, komentovať, nech sa páči. Nech to robí pod svojím menom. Ale s rodným číslom nesúhlasím. Myslím si, že existujú iné a normálnejšie spôsoby verifikácie,“ vysvetlila.
Časť politikov však poukazuje na platné nariadenie Európskej únie o ochrane osobných údajov. „Na jednej strane chápem racio. Na druhej strane, asi ľudia chcú niekedy vyjadriť svoj názor, ktorý je slušný, ale nechcú, aby to o nich bolo známe,“ povedal minister investícií Richard Raši (Hlas-SD).
„Aby sme si dali pozor, či nebudeme potláčať základné práva človeka sa vyjadriť. Niekedy sa niekto nechce vyjadriť pod svojím menom, lebo sa bude cítiť aj ohrozený,“ dodal Štefunko. Možné úpravy pripúšťa aj Roman Michelko.
Kritika novely infozákona
Opozícii sa nepáči ani novela infozákona. Úrady by podľa nej mohli od občanov požadovať úhradu za poskytnuté informácie, na ktoré majú podľa ústavy právo.
Zákon presne nedefinuje, v akých prípadoch si úrad môže pýtať poplatok a nestanovuje ani jeho presnú sumu.
„Pokiaľ niekto dá 300 alebo 500 žiadostí na jeden úrad, tak je jasné, že je chronický žiadateľ a zneužíva tento zákon. A tam sa to dá v človekohodinách, ak je nejaká administratívna pracovníčka, ktorá to spracováva, tak jej mzdové náklady sa jej môžu napríklad dať,“ povedal Michelko.
Poslanecké návrhy z dielne SNS ešte pred začiatkom júnovej schôdze prerokuje koaličná rada. Opozícia vopred avizuje, že je pripravená spustiť petíciu a obrátiť sa aj na Ústavný súd SR.
