Čech Vladimír Vůjtek je doteraz posledný kouč, ktorý priviedol slovenskú hokejovú reprezentáciu k medaile na majstrovstvách sveta. Hoci sa dnes už trénerskému remeslu nevenuje, najrýchlejší kolektívny šport je aj na dôchodku pevnou súčasťou jeho života.
Pochopiteľne mu tak neujde ani dianie na prebiehajúcom svetovom šampionáte, ktorý sa v Ostrave odohráva len niekoľko kilometrov od jeho súčasného bydliska v Klimkoviciach. Pod drobnohľadom tak má aj slovenskú reprezentáciu.
„Momentálne by som najviac vypichol Libora Hudáčka, ktorý hrá spoľahlivo, ale páči sa mi aj tretia zámorská formácia,“ vraví Vůjtek v rozhovore pre spravodajský web RTVS. Zápasy Slovenska s Nemeckom a Lotyšskom si bol pozrieť aj priamo na štadióne.
Vůjtek verí, že Slováci postúpia do štvrťfinále
Slováci máju po šiestich odohraných stretnutiach v ostravskej B-skupine na konte 12 bodov. Svoje ťaženie na MS odštartovali prehrou s Nemeckom 4:6.
„Myslím si, že takéto výkony boli celkom očakávané. Prvý duel s Nemeckom im nevyšiel, pretože boli trocha zakríknutí a nevedeli, čo majú od seba očakávať. Rozhodla najmä presilovka piatich na troch, v ktorej dvakrát inkasovali. Keď vyrovnali, dostali náhodný gól do šatne. Potom sa to už ťažko doťahuje,“ začína svoje hodnotenie výkonov slovenského národného tímu Vůjtek.
Z prehry sa zverenci Craiga Ramsayho rýchlo otriasli a pripísali si štyri triumfy v rade, keď postupne zvíťazili nad Kazachstanom (6:2), silnými Spojenými štátmi americkým (5:4 po predĺžení), nováčikom z Poľska (4:0) a Francúzskom (4:2).
„V ďalších stretnutiach hrali viac suverénne. Veľmi dobrý duel odohrali s USA. Bohužiaľ, Američania mali deň voľna a Slováci hrali s Kazachstanom a v tretej tretine už tak dobre nekorčuľovali, boli unavení a dostali tri góly. Napokon skórovali v predĺžení a vyhrali,“ pokračuje.
Šnúru štyroch víťazstiev po sebe prelomili Slovákom až vlaňajší bronzoví medailisti. „Lotyšov v prevej tretine prestrieľali, ale z dvadsiatich striel nedali gól. Naopak, ešte inkasovali nešťastný gól do šatne, pri ktorom mali dosť smoly. V tretej tretine, keď sa dostali do vedenia 2:1, tak hneď z prvej akcie pri hre 6 na 5 to krásne trafil lotyšský obranca. Ťažko mohol gólu niekto zabrániť. Pred brankárom boli hráči, takže veľa toho nevidel. Samostatné nájazdy sú už lotériou,“ ponúka svoj pohľad na duel Vůjtek.
Prehra s Lotyšmi rozhodla, že Slováci sa ešte nemohli tešiť z istej miestenky medzi osmičku najlepších. „Na sto percent verím, že Slováci postúpia do štvrťfinále. Američania budú chcieť určite naraziť na slabšieho súpera vo štvrťfinále, takže budú hrať proti Lotyšom naplno. Švédi sú zatiaľ suverénni a majú istotu prvého miesta v skupine, a tak môžu už trocha myslieť na štvrťfinále. Tam vzniká šanca pre Slovensko,“ vyslovuje pozitívnu prognózu pre slovenský celok bývalý tréner, ktorého meno je výrazne späté s českým extraligistom z Vítkovíc.
Hudáček a Tatar dozreli nielen po hokejovej stránke
Už na základne predošlých slov je jasné, že Vůjtek si nenechá ujsť jediný zápas slovenského národného tímu. Väčšinu stretnutí si pozrie z pohodlia domova, na dvoch stretnutiach bol aj priamo na štadióne. V Ostrave ho svojimi výkonmi najviac zaujal hráč, ktorého aj on sám veľmi dobre pozná.
„Momentálne by som najviac vypichol Libora Hudáčka. Na ľade robí veľmi dobré veci, dáva neskutočné góly po neskutočných individuálnych akciách. Libor teraz vyčnieva a hrá spoľahlivo. Obrana a brankári taktiež hrajú spoľahlivo. Páči sa mi aj tretia zámorská lajna Regenda, Pospíšil a Kelemen. Proti Lotyšom sa mi z nej veľmi páčil najmä Pospíšil, ktorý dal krásny gól, múdro potiahol puk na bekhend a dal ho do prázdnej bránky. V závere zápasu Slovákom chýbal,“ nešetri chválou tréner, ktorý nateraz ako posledný oslavoval so slovenskou reprezentáciou zisk cenného kovu na seniorských majstrovstvách sveta.
Dôležitou súčasťou strieborného tímu bol v roku 2012 aj Hudáček a Tomáš Tatar. „Už v roku 2012 boli veľmi platnými hráčmi v tíme. Libor veľmi vyrástol po boku Mira Šatana a rozhodoval zápasy. Tatar bol skôr bojovník v tretej formácii, ktorá dobre korčuľovala a veľmi nám pomohla. Predpoklady, že jedného dňa budú lídri, tam už mali a ukazovali. V prípade Libora som očakával, že skončí v Amerike, čo sa mu nepodarilo, ale v Európe hrá veľmi dobre,“ necháva sa počuť Vůjtek a následne vysvetľuje, prečo sa podľa neho Hudáček nepresadil v zámorí.
„Libor je veľmi technický hráč. Možno to bolo tým, že mu chýba dôraz a tvrdosť. Predsa len, tam sa hrá viac do tela, hráči sú korčuliarsky zdatní a technika by mu tam bola na škodu,“ ozrejmuje.
Od zisku spomínaného striebra ubehlo 20. mája presne dvanásť rokov. Z 21-ročných mladíkov, ktorí vtedy rozbiehali svoje kariéry, sú dnes skúsení hráči. Tatar vedie reprezentáciu ako kapitán, Hudáček zažíva najlepšie majstrovstvá sveta po individuálnej stránke.
„Obaja dozreli po hokejovej, ale aj ľudskej stránke. V zrelom veku teraz ukazujú, že na majstrovstvách patria k najlepším. Libor je úplne najlepší, Tomáš hrá taktiež veľmi dobre. Prvé dva zápasy mu možno nevyšli, ale potom už pozdvihol svoju úroveň a patrí k oporám tímu.“
Slafkovský je ešte mladý, neodsudzoval by som ho
Hudáček je s deviatimi bodmi najproduktívnejším hráčom tímu a miesto má aj v prvej desiatke celého šampionátu. Druhý je šampionátový debutant Martin Pospíšil so siedmimi bodmi, šesť bodov majú na svojom konte obranca Šimon Nemec a útočník Juraj Slafkovský.
Od posledných dvoch menovaných sa očakávalo, že budú patriť medzi lídrov na svojich postoch, hoci majú stále len dvadsať rokov. Slafkovský však na tohtoročnom šampionáte upútal pozornosť nielen svojím hokejovým prejavom, čo neušlo ani rodákovi z Klimkovic.
„Zatiaľ pozíciu lídra nenapĺňa, ale to nie je kritika. Juraj je veľmi mladý a prišiel s tým, že všetci od neho očakávali, že bude dávať v každom zápase góly. On to neuniesol a začal sa venovať iným veciam, ako je napríklad gestikulácia na hráčov súpera. Aj on sám si myslel, že mu to pôjde bodovo lepšie a sám z toho znervóznel. Na druhej strane, teraz sa už dostáva do lepšej pohody a ešte môže byť veľmi platný,“ predpovedá Vůjtek.
Svetový šampionát v Prahe a Ostrave je ostro sledovaný nielen fanúšikmi, ale aj odborníkmi z hokejových kruhov. Vůjtek si však nemyslí, že by Slafkovského vulgárne komentovanie výkonov rozhodcov, výsmešné gesto venované Kazachom či jeho reč tela počas duelov, mali negatívny dopad na jeho budúcnosť.
„Neuškodí mu to, pretože v zámorí si takéto niečo nedovolí. Z Kanady prišiel ako mladý chlapec s veľkou popularitou. Chcel sa niečím prejaviť, no prejavil sa troška aj v zlom svetle. Myslím si, že už si nechal povedať a sám pochopil. Neodsudzoval by som ho za to, je ešte mladý,“ hovorí chápavo Vůjtek a na adresu mladého krídelníka Montrealu ešte dodáva, že bez gest a mladíckych výstrelkov je schopný hrať veľmi dobrý hokej.
Elitnú formáciu by nerozbíjal
Práve rodák z Košíc je členom elitnej lajny, ktorá doteraz nebola taká dominantná, ako sa očakávalo. Trio Cehlárik, Hrivík a Slafkovský spolu doteraz strelilo len tri z 25 slovenských gólov. Skúsený kouč by do nej na úkor ostatných formácii nezasahoval.
„Je ťažké rozbiť jednu formáciu, keď ostatné fungujú. Dajme tomu, že urobia zmeny a potom nebudú fungovať ostatné tri. Hrivík a Cehlárik odohrali už v minulosti veľmi dobré šampionáty. Pokiaľ viem, tak Hrivík mal pred MS nejaké zranenie a nebol úplne fit, tak možno sa to na ňom prejavuje. Ale hráči sa snažia, aj včera dal Cehlárik krásny gól po Slafkovského prihrávke,“ objasňuje svoje tvrdenie.
Duel Česka so Slovenskom? Ostal by som neutrálny
Vladimír Vůjtek stál na lavičke slovenskej reprezentácie štyri roky. Najväčší úspech s ňou dosiahol na spomínaných MS v roku 2012, posledný duel odkoučoval na šampionáte v roku 2015. Aj vtedy sa o titul majstra sveta bojovalo v Českej republike a Slováci odohrali skupinovú fázu v Ostrave. Na vlastnej koži tak zažil slovenský fanúšikovský ošiaľ na tribúnach.
„Atmosféra má na hráčov veľký vplyv. Hráči si pred toľkými nadšenými divákmi nedovalia nič len tak vypustiť, preto vždy hrajú na sto percent. Otázne je však, čo im dovolí súper a ako sa im podarí premeniť šance. V každom dueli je šanca na výhru, ale niektorých hráčov môže nervozita aj trocha zväzovať,“ delí sa o svoju skúsenosť Vůjtek, ktorého zať Róbert Petrovický v súčasnosti pôsobí na lavičke Slovenska ako jeden z asistentov.
Komu by teda fandil, ak by si Slováci a Česi zmerali sily na šampionáte? „Som Čech a trénoval som aj národné mužstvo, ale taktiež som štyri roky viedol slovenský národný tím, čo vo mne ostalo. Ostal by som teda neutrálny a fandil dobrému hokeju,“ priznáva na záver so smiechom v hlase Vůjtek.
