Rozmýšľali ste niekedy nad tým, čo sa stane s odpadom, ktorý vznikne po ošetrení u lekára, v nemocnici, ale aj na klinikách krásy či v tetovacích štúdiách? A čo domáci miláčikovia alebo hospodárske zvieratá? Zariadenia zdravotnej a veterinárnej starostlivosti vyprodukujú ročne okolo 18-tisíc ton odpadu.
Podľa zákona nesmie skončiť na skládkach, spaľovní však máme málo. Situácia v odpadovom hospodárstve je podľa kompetentných alarmujúca. V relácii RTVS Reportéri sa redaktorka Miroslava Ščobíková pozrela na to, čo sa s takýmto odpadom deje.
V rokoch 2016 až 2021 sme na Slovensku evidovali okolo 18-tisíc ton odpadu zo zdravotnej a veterinárnej starostlivosti. Patrí sem aj nebezpečný infekčný odpad, ktorého zdravotnícke zariadenia vyprodukujú ročne približne 7 000 ton.
„Sú odpady, ktorých zber a zneškodnenie podliehajú osobitným požiadavkám z hľadiska prevencie nákazy,“ uviedol docent z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave Ladislav Štibrányi.
„Zákon o odpadoch nám rieši zákazy. Pod zákazom zneškodňovať skládkovaním máme aj odpady zo zdravotnej a veterinárnej starostlivosti,“ informoval špecialista na odpadové hospodárstvo Peter Gallovič.
Štyri zariadenia
Inak povedané všetok takýto odpad musí byť spálený. „Na Slovensku máme štyri zariadenia na spracovanie odpadov zo zdravotnej starostlivosti a celková kapacita je 4 286 ton. Keby sme vzali len to číslo, ktoré dalo ministerstvo, tak nemáme plnú kapacitu na spracovanie ani len tohto jedného druhu odpadu, keďže celková kapacita je 4 200 a oni dali číslo 7 000 ton,“ skonštatoval Gallovič.
„V minulosti bola nemocničná spaľovňa bežnou infraštruktúrou každej fakultnej nemocnice. V dnešnej dobe funguje naozaj len martinská, ktorá má ročnú kapacitu približne 300 ton,“ povedal generálny riaditeľ Zväzu odpadového priemyslu Ján Chovanec.
Situácia je kritická
Podľa ministerstva životného prostredia je situácia v oblasti spaľovní nemocničného odpadu kritická. „Nemocničný odpad je jeden. Druhá vec sú odpady, ktoré vznikajú napríklad tým, že niektoré liečivá exspirujú, čiže niekde to treba dať, to sa nedá vyhodiť,“ ozrejmil Štibrányi.
„Ministerstvo zdravotníctva analyzuje možnosti likvidácie nebezpečného odpadu v rámci nemocníc, ako aj časovú náročnosť prípravy, keďže je potrebné realizovať proces posudzovania vplyvom na ŽP. Z uvedeného dôvodu ministerstvo zatiaľ neprijalo rozhodnutie k predmetnej problematike,“ zaznelo v stanovisku Ministerstva zdravotníctva SR.
„Nebezpečný nemocničný odpad je dnes spaľovaný najmä v Kysuckom Novom Meste,“ vyhlásil minister životného prostredia Tomáš Taraba.
„Táto spaľovňa bola postavená ešte v časoch bývalého režimu, keď na území mesta fungoval Závod valivých ložísk ZVL. Spaľovanie nebezpečného odpadu prišlo až príchodom spoločnosti ASSA. Po spoločnosti ASSA nastupuje spoločnosť FCC, ktorá prevádzkuje spaľovňu až do dnes,“ informoval poslanec Kysuckého Nového Mesta František Šerík.
Ľudia si spaľovňu neprajú
Kapacita spaľovne v Kysuckom Novom meste je maximálne 1 500 ton ročne.
„Prídem zo sveta, z Paríža, z Mníchova, zo Štokholmu, z Osla a v Kysuckom Novom Meste je väčší smrad ako v týchto veľkomestách. Tým, že je to vlastne uzatvorená kotlina, mesto má o 50 percent horšie ovzdušie, ako má Paríž,“ uviedol aktivista za zrušenie spaľovne Peter Janík.
„Je tu toľko respiračných chorôb. Mne otec zomrel na obštrukčnú chorobu pľúc a pritom bol v dobrej kondícii,“ prezradil obyvateľ Kysuckého Nového Mesta Braňo.
„Táto téma rezonuje už dlhodobo. Ľudia si neprajú spaľovňu nebezpečných odpadov v našom meste,“ skonštatoval predseda komisie životného prostredia na mestskom úrad v Kysuckom Novom Meste Jozef Jakubík.
„Ja som technik, chcem sa oboznámiť s tým, čo obyvatelia, alebo reprezentanti obyvateľov predkladali a až potom sa vyjadríme,“ vyhlásil prevádzkový riaditeľ spoločnosti FFC.
„V našom meste nie sme tvrdohlaví a vieme, že budúcnosť je o spaľovniach, lebo skládkovať na večné veky nemôžeme. Majú to ale byť moderné spaľovne, ktoré spĺňajú všetky kritériá a máme za to, že táto spaľovňa vôbec nespĺňa tieto náležitosti,“ uviedol primátor Kysuckého Nového Mesta Marián Mihalda.
„Spaľovňa využíva lichtenštajnské technológiu Hoval GG 24. Technológia patrí viac ako sto rokov medzi svetové špičky technologických spoločností a je štandardne využívaná v nemocniciach na celom svete,“ zaznelo v stanovisku spoločnosti FCC.
Kontroly inšpekcie
Prevádzku spaľovne kontroluje Inšpekcia ŽP. Za posledných 15 rokov vykonala 20 kontrol. V ôsmich prípadoch uložila pokutu. Zistila porušenie zákona o ovzduší, prekročenie povoleného limitu pre dioxíny, oxid uhoľnatý, či ortuť.
„Podľa zaťaženia okresov, náš okres je zaradený do skupiny veľmi silno zaťažených so silným znečistením ovzdušia,“ informovala aktivistka za zrušenie spaľovne v Kysuckom Novom meste Ľudmila Mušková.
„Toto sa dá považovať za chemický teror, sú tu štipľavé smrady večer. Ja sám sa cítim ako obeť spaľovne,“ vyhlásil obyvateľ Kysuckého Nového Mesta Peter.
„Ešte ako poslanec som tam chodieval veľmi často večer na kontroly. Oni tam mali označenú prevádzku, že funguje do 15.00 hodiny. Bolo po desiatej a oni vkuse valia, vedúci prevádzky hovoril, že oni sú nonstop prevádzka,“ prezradil obyvateľ mesta Braňo.
„Odpad sa v noci nespaľuje a z technologického hľadiska to ani nie je možné. Spaľovňa má 10 hodinový cyklus nakladania. Zvyšný čas zahŕňa doba rozohrievania a chladenia technológie, ako aj čistenie pece. Kondenzačná stopa je pri určitých poveternostných podmienkach pozorovateľná,“ vyjadrila sa spoločnosť FCC.
„Presťahovala som sa tu pred dvomi rokmi. Odvtedy máme samé alergie. Keď vyjdete vonku, idete do práce ráno, ten vzduch je trošku nasadaný, tak cítite, že vás dusí,“ povedala obyvateľka mesta Barbora.
„Vlečie sa to už 17 rokov, nikto nemá záujem o zdravie ľudí,“ dodala obyvateľka mesta Margita.
Dopadové štúdie
Primátor mesta si nedal vypracovať dopadové štúdie, ktoré by hovorili o poškodení zdravia a ovzdušia.
„Systematické vyhodnocovanie vplyvu spaľovní na ohrozenie zdravia bolo zhrnuté a vyhodnotené v 80 odborných posudkoch. Výsledky štúdií nezistili žiadnu väzbu na zvýšené biomarkery u sledovaných skupín obyvateľov,“ reagovala spoločnosť FCC.
„Štát a samospráva pochybili. Samospráva má byť pojítkom medzi štátom a občanmi. Je tu silná požiadavka, s ktorou treba niečo robiť,“ povedal Šerík.
„Momentálne sme ukončili štvrtú petíciu. Všetky tri neboli doteraz vybavené, ani akceptované. Poslednú podpísalo 11 120 obyvateľov okresu Kysucké Nové Mesto, ideme ju odovzdať priamo ministrovi životného prostredia,“ informoval aktivista Peter Janík.
„Ľudia to podpisujú preto, pretože očakávajú, že sa s touto problematikou už konečne po dvoch dekádach bude niečo diať. Viete to je obrovský mandát,“ vyhlásil Šerík.
„Vznikla tam nejaká pseudohistéria, ale Kysucké Nové Mesto bolo absolútne vynovené. Je to jedna z najmodernejších spaľovní, mimochodom malého rozsahu,“ oponoval minister životného prostredia Tomáš Taraba.
„Myslím si, že pán minister o tom nemá šajnu. Nevie, o čo ide občanom, pretože nesťažovali by sa, keby nebol tento problém,“ povedala aktivistka za zrušenie spaľovne Ľudmila Mušková.
„Významné finančné prostriedky, viac ako 600-tisíc eur, spoločnosť investovala v rámci plánovanej rekonštrukcie a obnovy najmä do spaľovacej techniky a filtrácie spaľovaných plynov v súlade s európskou smernicou o spaľovaní odpadov,“ zaznelo v stanovisku spoločnosti FCC.
Podobná spaľovňa v Česku
Spaľovňu sme chceli navštíviť, prevádzkovateľ nám to neumožnil. V podobnej spaľovni v českom Znojme nás však ochotne prijali. Ich spaľovňa ročne spáli okolo 780 ton nebezpečného nemocničného odpadu.
„Toto je srdce spaľovne, tu je vidieť, ako spaľovňa momentálne funguje. Záznam každý mesiac posielame českej inšpekcii životného prostredia,“ oboznámil vedúci odboru energetiky Nemocnice Znojmo Svatoslav Kornelly.
„Pokiaľ odpad vychádza z nemocnice, mal byť likvidovaný v špecializovaných spaľovniach. V roku 2002 sme riešili, či má byť tá spaľovňa, ktorá vznikla v 90. rokoch zachovaná. Dospeli sme k záveru, že áno. Vtedy sme zrealizovali zásadnú rekonštrukciu, ktorá stála 20 miliónov,“ informoval riaditeľ Nemocnice Znojmo Miroslav Kavka.
„Po takmer 20 rokoch, z dôvodu technologickej nutnosti, máme podporu Juhomoravského kraja tak, aby sme mohli novú rekonštrukciu pripraviť. Výška realizácie je 200 miliónov českých korún (viac ako 8 miliónov eur). Viac-menej je zhoda na tom, že spaľovňa nebezpečného odpadu v zdravotníckych zariadeniach by mala byť zachovaná,“ dodal riaditeľ nemocnice.
Nižšie komíny
Výška prevádzkového komína v Znojme je 45 metrov. Komíny na spaľovni v Kysuckom Novom Meste sú vysoké 12,5 metra. „To je málo. Ide o ten rozptyl, musí sa to dostať do takej výšky, aby tie častice šli preč,“ upozornil Kornelly zo znojemskej nemocnice..
Kysučania však upozorňujú aj na to, že spaľovňa často využíva druhý – tzv. havarijný komín. „Je to ten s tým bocianom, mal by byť bez filtrácie a bez čidiel, ktorým sa kamuflovali najnebezpečnejšie látky, ktoré sa vypúšťali práve týmto havarijným komínom,“ uviedol aktivista za zrušenie spaľovne Peter Janík.
„Keď sa odpad cez havarijný komín rýchlo spáli, ušetria sa obrovské peniaze na prevádzku. Cez monitorovaný komín to je pomalšie a všetko sa eviduje. Havarijný komín by sa mal používať iba pri havárii. Oni ju tam majú asi permanentne,“ myslí si aktivistka Ľudmila Mušková.
„Od spustenia prevádzky v roku 2009 bol havarijný komín uvedený do činnosti iba raz,“ oponuje v stanovisku Slovenská inšpekcia životného prostredia.
Rozšírenie činnosti
„Spoločnosť FCC sa snaží o rozšírenie svojej činnosti o tzv. autokláv, termické čistenie alebo sterilizácia odpadu pomocou odpadového tepla,“ prezradil poslanec Kysuckého Nového Mesta František Šerík.
„Odpad, ktorý sa dovezie, môže byť uzatvorený v nejakých vreciach, má sa nadrviť. Vrecia sa musia otvoriť a samozrejme akákoľvek manipulácia s takýmto odpadom môže predstavovať značné riziko,“ dodal Šerík.
„Keď pred dezinfekciou otvoria sáčky a budú to mlieť, dôjde ku kontaminácii okolia, nie je to také jednoduché. Dáte to mlieť do reaktora, tam to s horúcou parou sterilizujete, potom to už nie je infekčné, ale všetky operácie pred tým sú riskantné,“ opísal docent z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU Ladislav Štibrányi.
„Následne putuje tento odpad lepšom prípade na energetické využitie odpadov v Bratislave alebo Košiciach. horšom prípade končí tento odpad aj na skládkach,“ povedal generálny riaditeľ Zväzu odpadového priemyslu Ján Chovanec.
„U nás sú len dve cesty. Poopravovať to, čo sa dá, alebo postaviť jedno či dve veľké profesionálne zariadenia na likvidáciu nebezpečných odpadov,“ skonštatoval Štibrányi.
„Štát v tomto jednoznačne pochybil. Nie je o tom, že nachystá legislatívu a snaží sa, aby bolo čo najmenej odpadu. Štát je povinný zabezpečiť pre obyvateľov, aby bolo kde, bolo ako a ekologicky možno tieto odpady likvidovať,“ dodal Šerík.
„Situácia je plne alarmujúca. Ste presne zástupca bežného obyvateľstva, ktorý nemá tieto informácie, lebo sa s tým nestretávate. Poviem pravdu, že aj nás to ako odborníkov desí, keď sa pozrieme na to, že koľko toho odpadu môže byť a kde to môže skončiť,“ uzavrel špecialista na odpadové hospodárstvo Peter Gallovič.
