Zeleň v mestách v ohrození. Do parlamentu sa vrátil zákon, ktorý umožní jednoduchší výrub stromov a kríkov. V máji ho vetovala bývalá prezidentka Zuzana Čaputová.
Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) spolu s Úniou miest Slovenska (ÚMS) vyzvali poslancov, aby zákon neprijali. Hrozí, že mestá a obce ostanú bez zelene a tiež peňazí na jej údržbu a výsadbu.
Podľa návrhu zákona by ktokoľvek mohol vyrúbať strom, ktorý má kmeň s obvodom menším ako 60 centimetrov, bez povolenia a finančnej náhrady. Zástupcovia miest požadujú, aby sa ich súhlas na výrub drevín vyžadoval v zastavanom území obce pri stromoch s obvodom kmeňa do 40 cm a na súvislé krovité porasty s výmerou do desať štvorcových metrov.
„Predmetná novela zákona o ochrane prírody a krajiny neprešla žiadnou odbornou diskusiou. V dôvodovej správe používa zavádzajúce argumenty. A bola predkladaná v skrátenom legislatívnom konaní, na čo nebol relevantný dôvod,“ priblížila hovorkyňa ÚMS Daniela Piršelová.
Zákonu o výrube drevín sa v reportáži v relácii Správy RTVS venovala redaktorka Natália Krížová:
Návrh zákona môže podľa ochranárov ohroziť niektoré vzácne biotopy. „Minister opäť raz zneužíva problém, ktorý tu naozaj existuje, tým boli v niektorých prípadoch dlhé schvaľovacie procesy, pokiaľ išlo o čistenie pasienkov a lúk,“ povedala hovorkyňa Greenpeace Slovensko Miroslava Ábelová.
Mestá môžu prísť o milióny
Za vyrúbaný strom podľa dnes platného zákona musia vysadiť nové stromy alebo zaplatiť ich spoločenskú hodnotu. Ak sa to zmení a zo zákona vypadnú aj poplatky, samosprávy prídu o státisíce.
„V roku 2022 sme urobili 84 výrubov. Celospoločenskú hodnotu stromov vyhodnotili na 350-tisíc eur,“ skonštatoval starosta MČ Bratislava-Staré Mesto Matej Vagač.
Veľký projekt bytovej výstavby sa teraz chystá v bratislavskej Petržalke. Na pozemkoch je množstvo stromov s kmeňom užším ako 60 cm. „Pri navýšení zo 40 na 60, budeme sa baviť o ak nie miliónoch, tak stovkách tisíc eur určite, o ktoré by obec prišla,“ priblížil starosta MČ Bratislava-Petržalka Ján Hrčka.
Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS) kritiku odmieta. „Stanovisko ZMOS dokazuje, že jeho vedenie nepochopilo, že cieľom samosprávy nemá byť zdierať ľudí na poplatkoch za manažovanie toho, že sa chcú starať o čistenie náletovej zelene. Naopak, samosprávy by mali pokutovať tých, ktorí systematicky zanedbávajú túto starostlivosť. Žiadať od ľudí tisícové platby za to, že si chcú v záhradkách vyčistiť náletové dreviny, je v skutočnosti skôr vypaľovaním vlastných občanov,“ myslí si šéf envirorezortu.
O návrhu rozhodnú poslanci tento týždeň.
