Európsky parlament bude po nastávajúcich voľbách tvoriť 720 poslancov zo všetkých členských krajín Únie. Väčšina z nich však v pléne neplánuje kopať sama za seba. Patria do medzinárodných frakcií. Tie tvoria politické strany z jednotlivých štátov s podobným ideologickým nastavením.
Prieskumy naznačujú, že víkendové hlasovanie zloženie europarlamentu na prvý pohľad výrazne nezmení a koalícia najväčších frakcií bude pokračovať. Karty však môže zamiešať rýchlo rastúca pravica.
Frakciám europarlamentu sa v relácii Rádiožurnál v Rádiu Slovensko venoval redaktor RTVS Michal Dzúrik:
EPP, PES, ECR, EFA – pod týmito a ďalšími neraz mätúcimi skratkami sa skrývajú jednotlivé frakcie, ktoré tvoria Európsky parlament. Reprezentujú rôzne odtiene politického spektra a vznikajú spojením síl ideologicky spriaznených strán z jednotlivých štátov.
Zástupca riaditeľa inštitútu Europeum Žiga Faktor upozorňuje, že frakcia môže vzniknúť len ak splní určené podmienky.
„Aby frakcia bola prijatá do Európskeho parlamentu, tak sa musí vytvoriť z minimálne jednej štvrtiny členských štátov, to znamená minimálne sedem členských krajín sa musí podieľať na vzniku tej frakcie a musí mať minimálne 23 kresiel, vysvetlil.“
Najväčší stredopraví ľudovci
Tradične najväčšou frakciou v europarlamente sú stredopraví ľudovci s vyše 50 členskými stranami. Doťahujú sa na nich stredoľaví socialisti a o niečo vzdialenejší sú na treťom mieste liberáli.
Tieto zoskupenia majú v pléne ako jediné viac ako sto mandátov a v súčasnosti tvoria veľkú koalíciu. Podľa predvolebných prieskumov však môžu po víkende čeliť organizovanej konkurencii v podobe konzervatívcov a reformistov, teda tvrdej pravice, a krajne pravicovej frakcie ID.
Žiga Faktor dodáva, že často aj opačné názorové tábory nemajú prísne stanovené hranice a vedia v pléne nájsť spoločnú reč ľahšie než v zákonodarných zboroch na národnej úrovni.
„Tu je hrozne dôležitý kontext tej danej politike, ktorá sa prerokúva, ale Európsky parlament je o dosť flexibilnejší. Ten preliv je väčší než by sme boli zvyknutí v národnom parlamente, kde skutočne sa drží tá jednotnosť čo najpevnejšie a najstriktnejšie,“ uviedol.
Europarlament ako taký sa podľa experta posúva názorovo viditeľne doprava a pôvod tejto dynamiky treba hľadať najmä vo vnútornej politike najľudnatejších štátov, teda Nemecka, Francúzska a Talianska, ktoré majú na jednotlivé frakcie cez členské strany najväčší vplyv.
Keďže menšie krajiny reprezentuje na pôde inštitúcie proporčne menej poslancov, zmeny u nich, akokoľvek zásadné, sa na pomeroch v Štrasburgu a v Bruseli zvyknú zákonite podpísať v oveľa menšej miere.
