V holandských voľbách do Európskeho parlamentu zvíťazila koalícia Strany práce (PvdA) a Zelenej ľavice (GL), ktorá získala osem mandátov. Ukázali prvé odhady zverejnené verejnoprávnou televíznou stanicou NOS.
O jeden mandát menej má krajne pravicová Strana pre slobodu (PVV) Geerta Wildersa. Ako však poznamenali experti, pri odhadoch môže byť chybovosť až jeden mandát, a je teda možné, že víťazné strany môžu byť dve a získať rovnaký počet kresiel.
Holanďania vyberali celkovo 31 europoslancov, je to o päť viac ako pri voľbách v roku 2019. Nárast spôsobil odchod Británie z EÚ, po ktorom sa menili počty europoslancov jednotlivých krajín.
Ide tiež o reakciu na demografický vývoj v Holandsku. Skutočné výsledky budú zverejnené až po zatvorení poslednej volebnej miestnosti v EÚ. To sa stane v nedeľu o 23.00 h v Taliansku.
Rozdelenie mandátov
Zisk siedmich kresiel je pre Wildersovu PVV a Wildersa, ktorý je známym kritikom EÚ, imigrácie, islamu aj pomoci Ukrajine, veľký úspech. V súčasnom Európskom parlamente totiž Wildersova strana žiadneho zástupcu nemala.
Štyri mandáty podľa odhadov získala súčasná vládna Ľudová strana pre slobodu a demokraciu (VVD) premiéra Marka Rutteho, tri mandáty Kresťanskodemokratická výzva (CDA) a rovnaký počet kresiel má mať aj ľavicovo liberálna až stredová strana Demokrati 66 (D66).
Dva mandáty potom prináleží Hnutiu poľnohospodárov a občanov (BBB). Po jednom mandáte by mali získať Strana za práva zvierat (PvdD), sociálnoliberálna strana Volt, kresťanskodemokratická strana Nová spoločenská zmluva (NSC), ktorá vznikla len vlani v lete, a konzervatívna protestantská strana Štátna reformovaná strana (SGP).
Ide síce len o odhady z jednej krajiny EÚ, avšak podľa expertov môžu poskytnúť prvý pohľad na to, aká je politická nálada na kontinente. Pred voľbami sa hojne špekulovalo o tom, že v novom europarlamente posilnia strany krajnej pravice.
Odhadovaná účasť je 44 percent, čo je viac ako v roku 2019, keď bola 42 percent. Ide o hodnotu niekde uprostred medzi štátmi EÚ, pred piatimi rokmi bola najvyššia účasť v Belgicku (88 percent), kde je ale hlasovanie povinné, a najnižšia na Slovensku (23 percent).
