Majetkové pomery sudcov sú známe. Mnohí zarábajú viac ako poslanci parlamentu či lekári. Ich ročné príjmy z výkonu práce sudcu sa u niektorých pohybujú od 40-tisíc eur do 90-tisíc eur ročne v čistom. Vyplýva to z ich majetkových priznaní za uplynulý rok. Ich platy majú reflektovať riziko a zodpovednosť aj za osudy ľudí.
Na Slovensku aktívne pracuje vyše 1 300 sudcov. Všetci sudcovia boli povinní podať do konca marca majetkové priznanie za minulý rok. Neurobilo tak deväť z nich. Najlepšie zarábajúcim slovenským sudcom bol v minulom roku predseda trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu František Mozner. Jeho ročný príjem bol skoro 90-tisíc eur v čistom.
Takmer 85-tisíc eur zarobil predseda Špecializovaného trestného súdu v Pezinku Ján Hrubala. Predseda Najvyššieho súdu Ján Šikuta si vlani na účet pripísal skoro 77-tisíc eur v čistom. Priznali aj nehnuteľnosti, pozemky či autá.
Majetkovým priznaniam sudcov sa v reportáži v relácii Správy RTVS venoval redaktor Silvester Roštár:
„Suma priemerného zárobku sudcu sa odvíja od platu poslanca parlamentu. K tomu je potrebné pripočítať rôzne príplatky, keď sudca napríklad vykonáva nejakú riadiacu funkciu alebo je v senáte,“ vysvetlil právnik a analytik Transparency International Slovensko (TIS) Ján Ivančík.
V minulých rokoch napríklad predseda Okresného súdu v Rožňave zarábal podobne ako premiér. Zatiaľ čo vlani bol mesačný plat predsedu vlády takmer 4 600 eur bez paušálnych náhrad, základný plat poslanca parlamentu bol 3 900 eur, a mesačný priemerný plat sudcu predstavoval vyše štyritisíc eur. Všetky majetkové priznania ešte prejdú kontrolou.
„V prípade pochybností vyzve kontrolná komisia konkrétneho sudcu na preukázanie majetkového prírastku za minulý rok. Prípadne na objasnenie iných okolností spojených s majetkom,“ pokračovala hovorkyňa Kancelárie Súdnej rady SR Veronika Vasilková.
Mimoriadne zodpovedná funkcia
Súdna moc je treťou nezávislou mocou štátu. Sudcom možno znížiť mzdy len vtedy, ak si to vyžaduje výnimočne zlá ekonomická situácia štátu.
„Ide o mimoriadne zodpovednú funkciu. Ten plat musí zodpovedať riziku, ale aj okolnostiam výkonu práce. Sudca musí byť kvalitne ohodnotený,“ skonštatoval Ján Ivančík.
Hovorkyňa Za otvorenú justíciu a bývalá členka Súdnej rady Katarína Javorčíková považuje platy sudcov za adekvátne.
„Ak by došlo k ich zníženiu, malo by to vážny dopad na plnenie kritérií fungovania právneho štátu, na ktoré sa Slovensko zaviazalo pri vstupe do EÚ. Navyše, na celkový chod ekonomiky štátu majú platy približne 1 400 sudcov veľmi malý vplyv,“ uzavrela.
