Ubehlo viac ako pol roka, čo Reportéri RTVS v hlavnom meste odhalili nelegálnu zubnú ambulanciu, kde pracovali zubári z Arménska a Ukrajiny bez potrebných povolení. Za ten čas s prípadom kompetentné úrady nepohli a pokútna ambulancia vyviazla bez pokuty.
V Bratislavskej župe sa pritom podobné prípady množia. Pozreli sme sa aj na kauzu falošného plastického chirurga Yassina Ghaziho, ktorý sa čochvíľa postaví pred súd. O obvineniach, ktorým čelí, exkluzívne prehovorila vyšetrovateľka a aj samotný lekár.
Nelegálna zubná ambulancia fungovala v rodinnom dome na ulici Pri Suchom mlyne v bratislavskom Starom meste. Údajní zubári, ktorých sme tam zastihli, sú Olha z Ukrajiny a Hovik Nazaretyan z Arménska.
„Pokiaľ nedoloží všetky dokumenty, ktoré zákon vyžaduje, komora mu túto registráciu nevydá. Tieto osoby nemajú registrácie, čiže by nemali vykonávať povolanie zubného lekára,“ informoval v decembri prezident Slovenskej komory zubných lekárov Igor Moravčík.
Po stopách falošných lekárov sa v reportáži v relácii RTVS Reportéri vydala redaktorka Eva Benčatová:
Lekári z takzvaných tretích krajín musia najskôr požiadať rezort školstva o uznanie diplomu. Následne vykonávajú rozdielovú skúšku. Do pracovného procesu sa môžu zapojiť pod dohľadom garanta formou dočasnej stáže. Nie je to však prípad lekárov z našej reportáže.
„Ministerstvo neeviduje žiadnu žiadosť pána Hovika Nazaretyana o uznanie dokladu o vzdelaní na účely výkonu regulovaných povolení. Pani Zhovnir nemá uznanú odbornú kvalifikáciu, nemá oprávnenie na samostatný výkon povolania zubný lekár,“ skonštatovala hovorkyňa rezortu školstva Dagmara Al-Khaldí Mičeková.
„Ide o prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia bez príslušného povolenia, čo je sankcionovateľné. Navyše zdravotnú starostlivosť poskytujú osoby, ktoré podľa slovenských právnych predpisov vôbec nie sú oprávnené poskytovať zdravotnú starostlivosť,“ podotkol odborník na medicínske právo Peter Kováč.
Ambulancia pokutu nedostala
„Keďže bolo dodatočne zistené, že prevádzkovateľom je fyzická osoba, tunajší úrad nemá kompetencie začať voči nej správne konanie a uložiť jej delikt na úseku zdravotníctva. Fyzická osoba poskytovala zdravotnú starostlivosť bez príslušného povolenia Bratislavského samosprávneho kraja, tunajší úrad postúpil podnet na priame vybavenie tomuto úradu,“ uviedla Katarína Nosálová z Regionálneho úrad verejného zdravotníctva Bratislava.
„Sankcionovaní zatiaľ neboli, nemali byť na základe čoho. Kontrolná skupina mala preveriť nelegálnu činnosť. Ani jeden raz nikoho na tom mieste nenašli, momentálne na základe ničoho nemôže samosprávny kraj začať správne konanie,“ povedala hovorkyňa Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Lucia Forman.
„Toto je ten paradox. V našom systéme to funguje tak, že pokiaľ lekár pochybí, tak je na to úrad pre dohľad, ktorý vyrúbi sankciu a koná sa ďalej. Falošní lekári sú na tom, čo sa týka perzekúcie, omnoho lepšie. Pretože inštitúcie sú zamerané na poskytovanie zdravotnej starostlivosti,“ myslí si hlavný odborník MZ pre čeľustnú ortopédiu Andrej Thurzo.
„Pokiaľ máte zvukovo-obrazový záznam, z ktorého de facto vyplýva, že poskytujú zdravotnú starostlivosť, tak si myslím, že tento záznam je použiteľný aj ako dôkaz v správnom konaní BSK,“ povedal Peter Kováč.
„Ak sa nič nedeje pol roka, tak sa treba zamyslieť, že systém má mimoriadne diery. Naši absolventi, ktorí končia v šiestom ročníku medicínu a dostávajú diplomy, tak pritiahnuté za vlasy, možno by sa im oplatilo ten diplom vrátiť a fungovať bez neho,“ uviedol Andrej Thurzo.
Nová ordinácia
Hoci župa tvrdí, že sa im so zubármi z nepovolenej ambulancie nepodarilo skontaktovať, my sme s tým problém nemali. Na adrese, kde pred šiestimi mesiacmi prevádzkovali ordináciu, nám nikto neotváral. No Hovika Nazaretyana sme zastihli v bratislavskej Dúbravke, kde má sídlo jeho firma Edgar-dent a kde si podľa jeho vlastných slov plánuje otvoriť novú ordináciu.
Priblížil, že vie, že ordinovať nemôže, no stará sa o protézy jeho starej klientely. Peniaze vraj od nikoho nežiada, pacienti podľa neho platia sami. Či sa v jeho ordinácii nenachádzajú pacienti, však dokázať nechcel. Akonáhle však uvidel, že sa k nám približuje staršia pani, naše stretnutie sa pokúšal čo najskôr ukončiť.
Hoci Hovik Nazaretyan sľuboval, že sa nám ozve, do našej uzávierky sa tak nestalo. „Mnohí pacienti sa sťažujú, ja som nevedel, že nie je zubný lekár. Mal ceny o polovicu nižšie ako ostatní zubári, urobil mi to, funguje mi to. Ale môže mať dlhobobejšie oveľa vážnejšie následky, ktorých odstránenie bude oveľa drahšie, ako on ušetril,“ skonštatoval Andrej Thurzo.
Prípad falošného chirurga
O tom, aké nebezpečné môže byť využívanie služieb nepovolených ambulancií, vypovedá aj známa kauza falošného plastického chirurga Yassina Ghaziho. Tá prepukla v roku 2016, keď sa na bratislavskej župe začali kopiť sťažnosti na lekára a jeho kliniku od nespokojných klientok.
Zariadenie nemalo povolenie a jej konateľ Yassine Ghazi, ktorý na nej operoval, nemal ani atestáciu.
„Riziko je jasné, keď lekár neabsolvoval výučbu v zmysle odbornosti, špecializácie, tak sú určité nuansy v plastickej chirurgii, kde sa môže naozaj stať veľký problém,“ komentoval plastický chirurg Ondrej Belej.
Yassine Ghazi sa mal v marci postaviť pred súd, no pojednávanie zrušili, pretože mu pribudli nové obžaloby. Od roku 2019 nosí na nohe monitorovací náramok.
„My sme celkovo realizovali sedem takýchto prípadov. Ako prvý sme začali prešetrovať jedného muža, išlo o poškodenie zdravia, bolo to kvalifikované ako zmrzačenie,“ dodala vyšetrovateľka Ivana Tvrdoňová.
„Po tejto operácii kŕčových žíl musel byť pacient riešený v zahraničí, kde mu musela byť amputovaná noha,“ priblížil prípad vtedajší riaditeľ Úradu BSK Valerián Potičný.
Operoval bez povolení
„Už je to aj osem rokov, my sme do redakcie dostali tip, že falošný chirurg, tak sme ho všetci volali kvôli tomu že nemal licencie, mal nelegálne operovať v BA aj napriek zákazu VÚC. So šéfkou sme sa dohodli, že naňho narafičíme niečo ako skrytú kameru a že budem predstierať, že mám záujem o chirurgický zákrok. To, čo sa nám podarilo odhaliť, to myslím si, že nečakal nikto.“ uviedla bývalá novinárka Paula Kentošová.
„Ďalej sme realizovali prípad pani žijúcej vo Švajčiarsku. U nej vykonal operáciu horných a dolných viečok, opakovane boli realizované nesprávne medicínske postupy a bola výrazne obmedzená v obvyklom spôsobe života a musela sa podrobiť ďalším zákrokom. On realizáciu výkonov nepopieral, avšak svoje postupy považuje za správne.“ pokračovala Ivana Tvrdoňová.
V piatich obžalobných návrhoch ide o zväčšovanie prsníkov, ktoré mal Ghazi vykonávať len v lokálnej anestézii. To plastický chirurg označil za mučenie. Vyšetrovateľka Tvrdoňová uviedla, že pacientky trpeli výraznými bolesťami a upadali do bezvedomia.
„Vykonal na poškodenej prvý neodborný operačný zákrok vloženia silikónových implantátov do prsníkov, ktorý trval približne osem hodín. Obvinený počas operácie odchádzal za účelom fajčenia,“ uvádza návrh obžaloby.
Podľa exnovinárky Kentošovej navyše operoval v miestnosti, ktorá nebola sterilná. Slúžila totiž na konzultácie, ale aj ako operačná sála. „Pamätám si, ako mi ukazoval video ženy, ktorej operoval prsia, dával jej implantáty a ona sa počas celého zákroku, keď mala rozrezaný hrudník, pozerala na ten hrudník a smiala sa,“ pokračovala.
Implantáty museli odstrániť
Ghazi sa bude pred súdom zodpovedať aj za to, že jednej z jeho pacientiek museli po neúspešnom zväčšovaní prsníkov obidva odstrániť. „Zväčšenie pŕs prebiehalo metódou aquafilling, ktorá spočíva vo vstreknutí látky do oblasti pŕs. Táto látka začala pacientke migrovať po celom tele,“ priblížila Tvrdoňová.
Podľa chirurga však nejde o obľúbenú metódu zväčšovania poprsia. Zrejme ju už aj zakázali. V nemocnici opakovane riešili infikované mastitídy – zápaly prsníka po aplikáciách aquafillingu. Následne obvinili nekvalifikovaného lekára bez atestačných skúšok.
Podľa vyšetrovateľky nemal ani povolenie prevádzkovať zdravotnícke zariadenie. To však Ghazi popiera. Tvrdí, že povolenie mal a pracoval tak štyri roky.
„Celkovo jeho postupy boli znaleckými posudkami preukázané ako v rozpore so všeobecne uznávanými medicínskymi postupmi. Neboli vykonané laboratórne analýzy, vykonal to v hygienicky neprimeraných podmienkach a s nedostatočnou pooperačnou starostlivosťou,“ podotkla Tvrdoňová.
„Mala som 19 rokov a netušila som, ako má prebiehať konzultácia s pánom doktorom. Dnes už viem, že je to obsiahly proces, ktorý pán Ghazi nespĺňal. Vysvetľoval mi, ako to urobí, on sa ma nepýtal na žiadne kontraindikácie liekov, alergie a pod. Jednoducho sa ma pýtal, ako sa cítim a ukazoval mi viac-menej narcisticky, aký je skvelý lekár,“ opísala Kentošová.
Odsúdený aj u susedov
Ghaziho pred rokmi odsúdili už aj v Rakúsku, kde dostal dva roky podmienečne. U nás sa prípady dostali pred súd po ôsmich rokoch od prevalenia kauzy.
„Realizovalo sa množstvo právnych pomocí, keďže išlo o pacientky, ktoré nežijú na Slovensku. V jednom prípade sa bavíme o Sýrčanke žijúcej v Rakúsku, Češke žijúcej vo Švajčiarsku. Dokonca, jeden zo spoluobvinených je lekár z Mexika,“ priblížila Tvrdoňová.
„Toto mi príde, že pán doktor sa nebojí ničoho, neviem, ako môže večer spávať,“ skonštatoval Ondrej Belej.
„Rozhodne by pomohli dve veci – prvé sú verejné registre, kde si pacient jednoducho overiť lekára. Druhá vec, v zahraničí to funguje tak, že vôbec podmienkou nie je, že ublížil na zdraví. Už stačí to, že poskytoval zdravotnú starostlivosť a dochádza automaticky právo pacienta vrátiť všetky vynaložené prostriedky. Tá kompenzácia a sankcia, ktorá príde, je tak silná, že sa to veľmi rýchlo vyčistí,“ uzavrel Andrej Thurzo.
