Andrej Babjak je jediný doposiaľ známy výsadkár slovenského pôvodu, ktorý zomrel počas operácie Overlord v Normandii. Oslavy 80 rokov od tejto významnej udalosti je teda aj 80. výročím úmrtia Andreja Babjaka. Na Slovensko si ho uctilo Múzeum vysťahovalectva z územia Slovenska do Severnej Ameriky, ktoré v piatok (14. 6.) odhalí jeho pamätník.
„Momentálne jeho ostatky spočívajú na veľmi známom centrálnom americkom vojenskom cintoríne nad plážou Omaha vedľa obce Colleville-sur-Mer,“ priblížil Pavol Horňák, ktorý príbeh Andreja Babjaka začal objavovať po tom, ako meno jeho uvidel pri pátraní po vzdialenom príbuznom v národnom archíve USA.
Slovenského výsadkára si bude môcť pripomínať aj slovenská verejnosť. S iniciatívou výstavby pamätníka prišiel práve Horňák. A to už krátko po tom, ako získal informáciu o Andrejovi Babjakovi.
„Mal som to šťastie, že aj v minulosti som spolupracoval s veľvyslanectvom Spojených štátov na Slovensku. Dostalo sa mi cti taktiež spoznať pána riaditeľa Múzea vysťahovalectva z územia Slovenska do Severnej Ameriky, ktoré sídli v obci Pavlovce nad Uhom v okrese Michalovce,“ pokračoval Horňák.
Historická fotografia
Múzeum v Pavlovciach nad Uhom k odhaľovaniu pamätníka Andreja Babjaka vytvorilo aj pozvánku, na ktorej sa nachádza aj kolorizovaná fotografia výsadkára. Ide o jednu z dvoch existujúcich snímok vojaka slovenského pôvodu.
„Poskytol mi ju synovec Andrea Babiaka, ktorý žije v USA, John Babiak. Zobrazuje Andreja v uniforme výsadkára už po získaní výsadkových krídelok, ktoré sú symbolom výsadkára Spojených štátov. Bola zhotovená niekedy tesne po tom, ako pravdepodobne získal americké občianstvo, to bolo 31. mája roku 1943,“ opísal fotografiu Horňák.
Dodal, že snímku možno považovať za symbolickú. Takúto fotografiu si totiž výsadkári, ale aj vojaci z iných oddielov nechali vyhotoviť pre svoje rodiny, priateľky a blízkych pred tým, ako sa vydali bojovať.
Príbeh Andreja Babjaka sa podľa Horňáka podobá na mnoho iných osudov ľudí, ktorí v tom čase cestovali do USA za lepším životom. Výnimočný bol však tým, že cestoval za rodičmi sám už ako 15-ročný. Vtedy sa vydal za svojimi rodičmi, ktorí už v tom čase žili v USA. Parník, ktorým sa viezol, sa neskôr potopil.
„Čo sa týka samotného parníka Lancasteria, je známy tým, že onedlho potom bol potopený nemeckými ponorkami. Dodnes je potopenie tejto lode možné pokladať za najväčšiu tragédiu, Spolu s loďou zahynulo veľké množstvo vojakov,“ priblížil Horňák.
