Slovensko čaká inaugurácia novozvoleného prezidenta. Už túto sobotu (15. 6.) sa Peter Pellegrini ujme prezidentského úradu. V rovnaký deň zanikne mandát súčasnej prezidentke Zuzane Čaputovej.
Pellegrini sa stane v poradí šiestym prezidentom Slovenskej republiky. Prečítajte si, ako sa darilo jeho predchodcom a aké boli ich najvýznamnejšie momenty a udalosti počas vykonávania mandátu hlavy štátu.
Michal Kováč
Politik a bankár Michal Kováč bol prvým prezidentom samostatnej Slovenskej republiky po rozdelení Československa. Zároveň bol jediným prezidentom SR, ktorého nevolili občania v priamej voľbe, ale poslanci Národnej rady (NR) SR.
Jeho úradovanie poznamenali najmä napäté vzťahy s vtedajším premiérom Vladimírom Mečiarom. Za najväčšiu udalosť počas výkonu postu môžeme považovať zavlečenie jeho syna Michala Kováča ml. do Rakúska.
Dve autá 31. augusta 1995 zablokovali auto Michala Kováča ml. neďaleko Svätého Jura. Vystúpila z nich skupina mužov a Kováča vyzvali, aby si presadol do ich auta. Keď odmietol, nasadili mu putá a proti jeho vôli ho previezli do Rakúska. Nechali ho v zamknutom kufri Mercedesu pred policajnou stanicou v Hainburgu.
Anonym miestnych policajtov informoval, že majú pred stanicou hľadaného Slováka. Vzhľadom na to, že na prezidentovho syna bol v tom čase vydaný medzinárodný zatykač, rakúska polícia ho po pobyte v nemocnici zatkla a previezla do Viedne. Zatykač na Kováča ml. vydal Interpol v súvislosti s kauzou Technopol.
Prezident Kováč požiadal vládu, aby vydala žiadosť na vydanie jeho syna z Rakúska. Jeho žiadosť však zostala bez pozitívnej odozvy. Mečiar ako premiér totiž tvrdil, že Slovensko nemá relevantné dôkazy o únose. Viacerých vyšetrovateľov tohto prípadu odvolali, a to aj napriek dôkazom, ktoré s únosom spájali vtedajšie vedenie Slovenskej informačnej služby (SIS).
Na Slovensko sa prezidentov syn vrátil vo februári 1996. Vyšetrovanie jeho únosu, ktorý Mečiar označil za „samoúnos“, sa pre nedostatok dôkazov pozastavilo.
Dlhé roky v ňom bránili amnestie, ktoré na skutok vydal v roku 1998 premiér Mečiar ako zastupujúci prezident. Mečiarove amnestie sa poslancom NR SR podarilo prelomiť 5. apríla 2017.
Rudolf Schuster
Rudolf Schuster bol prvým prezidentom, ktorého si v priamej voľbe zvolili občania Slovenska. Jeho úradovanie do veľkej miery poznačil jeho zdravotný stav. Schustera po roku v úrade hospitalizovali v bratislavskej nemocnici s vysokou horúčkou.
Ukázalo sa, že trpel závažným ochorením hrubého čreva. V priebehu liečby dostal aj zápal pľúc. Vážny stav sa mu nezlepšoval ani po tom, ako skončil na urgentnom príjme v nemocnici na Kramároch. To prinútilo príbuzných odsúhlasiť prevoz vtedajšieho prezidenta do rakúskeho Innsbrucku, kde sa jeho vážny stav začal postupne zlepšovať.
Začiatkom júla prevzala vláda časť kompetencií hlavy štátu, vrátane právomoci vetovať zákony. Prvýkrát od hospitalizácie sa Schuster prihovoril občanom 31. júla, keď sa aj opätovne ujal prezidentských právomocí. V auguste sa vrátil na Slovensko a pokračoval v rekonvalescencii v domácom prostredí.
V septembri Schuster vyhlásil referendum o predčasných parlamentných voľbách, ktoré bolo iniciované stranami HZDS a SNS na 11. novembra 2000. Účasť prekročila iba 20 percent, a tak bolo neplatné.
Schuster kritizoval domácu politickú scénu pre nejednotnosť vo vnútornom smerovaní Slovenska. Kritizoval tiež aktuálny stav životnej úrovne krajiny.
Počas Schusterovho výkonu funkcie sa podarilo obnoviť prístupové rokovania Slovenska do Európskej únie a do NATO, kam SR na konci funkčného obdobia R. Schustera aj vstúpila (do NATO 29. marca 2004 a do EÚ 1. mája 2004). V roku 2002 sa konali parlamentné voľby, v ktorých opäť zvíťazilo HZDS, ale vládu zostavili štyri pravicové strany. Predsedom vlády sa znovu stal Mikuláš Dzurinda.
Ivan Gašparovič
Ivan Gašparovič sa do politiky vrátil po krátkej prestávke v roku 2004. V prezidentských voľbách kandidoval ako občiansky kandidát. Jeho snahu podporila aj strana Smer-SD.
V prvom kole prezidentských volieb, ktoré sa konali 3. apríla, nebol za hlavu štátu zvolený žiadny kandidát. Ani jeden z uchádzačov o najvyššiu ústavnú funkciu nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov zúčastnených voličov.
Prekvapením bolo, že do druhého kola sa nedostal kandidát vtedajšej vládnej koalície na čele s SDKÚ Eduard Kukan, ktorý získal 22,11 percenta hlasov, teda o 0,09 percenta menej ako druhý Ivan Gašparovič. Očakávaný súboj Mečiar – Kukan sa tak nekonal.
V druhom kole volieb 17. apríla 2004 sa tak stretol Ivan Gašparovič, ktorého podporili strany HZD a Smer, s Vladimírom Mečiarom, teda kandidátom s podporou HZDS, SNS a SĽS. Úspešnejší Gašparovič získal 59,91 percent hlasov, čo je doposiaľ najlepší výsledok druhého kola v histórii slovenských prezidentských volieb.
Vladimíra Mečiara volilo 40,1 percenta voličov. Víťazstvom Ivana Gašparoviča vo voľbách v roku 2004 spôsobil Vladimírovi Mečiarovi najťažšiu porážku v jeho politickej kariére. Na post prezidenta SR Gašparoviča slávnostne inaugurovali 15. júna 2004.
Gašparovič často kritizoval Dzurindovu vládu za dopady jej reforiem a hoc bol často jej kritikom, ich vzťahy boli bez väčších konfliktov. Po predčasných parlamentných voľbách v roku 2006 sa na čelo vlády postavil Robert Fico, ktorého sa pri pokuse o vyslovenie nedôvery v parlament v roku 2008 prezident Gašparovič zastal. Gašparovič sa ako prvý a doposiaľ jediný ujal prezidentského úradu dvakrát po sebe, keď vyhral voľby aj v roku 2009.
Andrej Kiska
Andrej Kiska sa stal prvým prezidentom Slovenska, ktorý nebol pred vstupom do úradu členom žiadnej politickej strany. Jeho úradovanie poznamenali časté konflikty s vládnymi stranami, na čele s Robertom Ficom.
Kiska sa ujal postu prezidenta SR 15. júna 2014 po jeho inaugurácii. Niekoľko dní po inaugurácii vymenil troch členov Súdnej rady SR, ktorých do funkcie nominoval jeho predchodca Ivan Gašparovič. Bol prvým prezidentom, ktorý prijal aktivistov LGBT+ a vyjadril im podporu.
Najzásadnejšia udalosť, ktorá Kisku zastihla v úrade, bola vražda investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej vo februári 2018. Po masívnych protestoch občanov a Ficovom milióne eur na stole za objasnenie vraždy Kiska navrhol rozsiahlu a zásadnú rekonštrukciu vlády alebo predčasné voľby.
Tým spustil vládnu krízu, ktorá prinútila Roberta Fica podať demisiu. Následne vznikla vláda Petra Pellegriniho, už bez Roberta Kaliňáka, ktorú Kiska vymenoval 22. marca 2018.
Zuzana Čaputová
V roku 2019 sa stala prvou ženskou prezidentkou Slovenskej republiky právnička a občianska aktivistka Zuzana Čaputová. Počas jej úradovania sa vystriedalo päť premiérov.
Čaputovej úrad tiež poznačilo niekoľko domácich i globálnych kríz. Najprv prišla pandémia ochorenia COVID-19. Prvý prípad nákazy týmto ochorením na Slovensku zaznamenali začiatkom marca 2020, teda krátko po parlamentných voľbách, v ktorých zvíťazilo hnutie OĽANO.
Dňa 21. marca prezidentka vymenovala vládu na čele s premiérom Igorom Matovičom. Jeho vládu poznačilo viacero nezhôd v rámci koalície, ktoré vyústili do koaličnej krízy.
Situáciu nachvíľu upokojilo, keď Igora Matoviča v premiérskom kresle vystriedal Eduard Heger. Keďže Igor Matovič zaujal jeho post ministra financií, netrvalo dlho a spory vo vládnej koalícii prepukli opäť.
Vo funkcii ju zastihla aj invázia Ruska na Ukrajine. Ihneď po začiatku ruskej agresie vo februári 2022 ju Čaputová odsúdila a Ukrajine vyjadrila plnú podporu. Slovensko počas jej vládnutia rozhodlo o podpore sankcií proti agresorovi a začalo s dodávkami nielen zbraní na Ukrajinu.
Napadnutú susednú krajinu počas päťročného mandátu navštívila viackrát a s jej prezidentom Volodymyrom Zelenskym mala dobré vzťahy. Tesne pred vypršaním jej funkčného obdobia absolvovala na Ukrajine jej rozlúčkovú návštevu.
