Poslanci Národnej rady (NR) SR vo štvrtok (27. 6.) schválili lex atentát, teda balík niektorých opatrení na zlepšenie bezpečnostnej situácie v SR. Parlament o zákone rokoval v skrátenom legislatívnom konaní. Poslanec Tibor Gašpar (Smer-SD) potvrdil, že na jeseň by mal byť predložený ďalší balík zmien.
Právna úprava zavádza nové dôvody na zákaz zhromaždenia. Najvyšší ústavní činitelia budú mať na základe stanovených podmienok nárok na doživotnú rentu a právo na nehnuteľnosť.
Zhromaždenie sa po novom zakáže, ak sa má konať v blízkosti obydlia osoby, ktorej zamestnanie, povolanie alebo funkcia priamo súvisia s účelom zhromaždenia a zvolávateľ nesúhlasil so zmenou miesta.
Zakáže sa aj zhromaždenie v oblasti určenej prevažne na bývanie a nejde o námestie, park, trhovisko alebo iné obdobné miesto a mohlo zasiahnuť do práva na súkromie alebo k zásahu do pokojného užívania obydlia väčšieho počtu osôb.
Zakázané bude zhromaždenie, pri ktorom môže dôjsť k stretu s účastníkmi skôr oznámeného zhromaždenia, v dôsledku čoho sa nebude dať zabezpečiť riadny a pokojný priebeh týchto zhromaždení. Policajný zbor bude povinný informovať obec o konkrétnych dôvodoch na zákaz zhromaždenia.
Ubytovanie pre najvyšších ústavných činiteľov
Prezident, predseda Národnej rady (NR) SR a premiér budú mať priznané právo na „primerane vybavenú nehnuteľnosť“. Podmienka vzniku práva na tzv. doživotnú rentu bude naviazaná na trvanie funkčného obdobia prezidenta. Šéf parlamentu a predseda vlády, ktorí budú vo funkcii po dobu dvakrát dlhšiu, ako je funkčné obdobie prezidenta, budú mať právo na doživotný plat.
Ubytovanie pre troch najvyšších ústavných činiteľov má zabezpečovať rezort vnútra. Pri zabezpečovaní ubytovania chce klásť veľký dôraz aj na ochrannú funkciu ubytovania.
Do 12. septembra sa má pripraviť zoznam konkrétnych nehnuteľností vhodných na ubytovanie ústavných činiteľov, ktoré budú vyhovovať z hľadiska bezpečnosti. „Ak ministerstvo vnútra vyhodnotí, že z ubytovaní, ktoré prichádzajú do úvahy, nejaké konkrétne vyhovuje bezpečnostným požiadavkám, bude ústavný činiteľ z dôvodu ochrany povinný takéto ubytovanie využívať,“ píše sa v schválenom materiáli.
Právo na doživotný plat by sa malo realizovať s dvomi výnimkami. Prvou je prípad, ak osoba začne vykonávať inú ústavnú funkciu. Vtedy sa súbeh rieši pozastavením vyplácania doživotného platu počas tohto výkonu.
Rokovaniu v NR SR sa vo vysielaní Rádia Slovensko venovala redaktorka RTVS Štefánia Jánošíková:
Druhým prípadom je odsúdenie za úmyselný trestný čin, ktoré z dôvodu závažnosti konania znamená zánik práva na doživotný plat, vysvetlilo.
Ochrana sa má poskytovať aj všetkým predsedom politických strán a hnutí, ktoré v ostatných voľbách získali zastúpenie v NR SR, pokiaľ sú poslancami a pokiaľ sa im neposkytuje ochrana z dôvodu výkonu inej funkcie ústavného činiteľa.
Ochranu bude mať aj generálny prokurátor a predseda Ústavného súdu. Minister vnútra má do 12. septembra zanalyzovať súčasné postupy pri ochrane ústavných činiteľov a určených objektov. Má takisto pripraviť návrhy opatrení na zvýšenie kvality poskytovania ochrany. Nová legislatíva má nadobudnúť účinnosť od 15. júla.
M. Kolíková: Koalícia valcuje všetko
Lex atentát prináša namiesto bezpečnostných opatrení doživotnú rentu pre premiéra Roberta Fica. Na tlačovej konferencii to uviedla poslankyňa Národnej rady (NR) SR Mária Kolíková (SaS).
Kolíková zdôraznila, že Fico je jediný predseda vlády, ktorému na základe schváleného zákona prináleží doživotná renta. Ak mu chce Smer-SD zabezpečiť doživotnú rentu, má na to podľa nej dosť prostriedkov, keďže niekoľkokrát vyhral voľby a za výsledok parlamentných volieb dostávajú strany príspevok od štátu.
Pripomenula tiež, že zákon prináša vážny zásah do politických práv, napríklad do zhromažďovacieho práva. Kritizuje, že sa vopred zakážu zhromaždenia pred bydliskom politikov bez toho, aby situáciu najskôr vyhodnotili. Kritizuje aj obmedzenie dvoch zhromaždení, ktoré sa budú konať naraz.
„Bude možne zakázať zhromaždenia len preto, lebo sú tu dve zhromaždenia, ktoré chcú poukázať na tému, o ktorej sa verejne diskutuje,“ povedala s tým, že sa vopred dáva obciam možnosť, aby takéto zhromaždenia zakázali. Koalícia podľa Kolíkovej valcuje všetko.
Pripomenula, že chce odvolať z funkcie predsedu Výboru NR SR pre pre verejnú správu a regionálny rozvoj Michala Šipoša (Slovensko, Za ľudí, KÚ) a aj ju ako predsedníčku Osobitného výboru NR SR na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby (SIS). „Dôvody, ktoré si na to vymyslela koalícia, sú absurdné, je to škandalózne,“ skonštatovala.
KDH bude žiadať od prezidenta veto
Opozičné KDH požiada prezidenta SR Petra Pellegriniho, aby vrátil lex atentát do parlamentu. Zákon podľa hnutia prináša ohrozenie ústavných práv občanov na slobodu prejavu a právo na zhromažďovanie. TASR o tom informovala hovorkyňa hnutia Lenka Kovár. Ak zákon Pellegrini podpíše, KDH avizuje iniciovanie podania na Ústavný súd SR.
„Lex atentát nerieši ochranu ústavných činiteľov a bezpečnosť ľudí na Slovensku. Od začiatku sme upozorňovali, že návrh zákona bol šitý horúcou ihlou a bez riadnej odbornej diskusie. Najskôr mala vláda vyhodnotiť atentát s odborníkmi, prísť na základe toho s konkrétnymi riešeniami a až potom predložiť balík opatrení reagujúcich na atentát v Handlovej,“ uviedol predseda KDH Milan Majerský.
Od prezidenta hnutie žiada vetovanie zákona. „Jeho nasledujúce rozhodnutia budú ukazovateľom toho, či bude nadstranícky prezident tak, ako to deklaroval,“ dodal Majerský.
V. Remišová: Koalícia zneužila atentát
Vládna koalícia zneužila atentát na premiéra Roberta Fica (Smer-SD) na zavedenie „papaláškej“ renty a ochranky pre predsedu vlády. Zároveň obmedzila ústavné právo občanov na zhromažďovanie. Tvrdí to poslankyňa Národnej rady (NR) SR Veronika Remišová (Slovensko, Za ľudí, KÚ).
Zákon podľa nej porušuje Ústavu SR a ide proti judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva. „Toto nie je lex atentát, keďže len v minimálnej miere rieši prevenciu proti podobným incidentom. Je to lex papalášska renta, ktorá bude stáť občanov milióny eur,“ uviedla Remišová v stanovisku.
Hnutie Slovensko označilo lex atentát za príklad „najhrubšieho cynizmu“. Na sociálnej sieti hnutie napísalo, že zavedenie doživotnej renty neprinesie Slovensku väčšiu bezpečnosť.
Michal Šipoš (Slovensko) si myslí, že koalícia rentou chce „zlegalizovať príjmy“ Roberta Fica. Opozícia trvá na tom, že lex atentát nezvýši bezpečnosť ani krajine, ani ústavným činiteľom. Opoziční poslanci uvažujú, že sa budú koordinovať a spoločne sa obrátia na Ústavný súd. Zákon však ešte musí podpísať hlava štátu.
M. Šimečka kritizuje nedostatočnú analýzu
Príprave lex atentát nepredchádzala dôkladná analýza toho, ako mohlo k atentátu na premiéra Roberta Fica (Smer-SD) dôjsť, aké boli zlyhania a kde sú slabé miesta v bezpečnostných zložkách. Skonštatoval to predseda opozičného PS Michal Šimečka.
„Od začiatku úvah o novej legislatíve v reakcii na atentát sme upozorňovali na to, že ešte predtým, než začneme niečo robiť v zmysle legislatívy, by bolo dobré, aby vláda, respektíve ministerstvo vnútra, predložilo analýzu toho, ako mohlo k atentátu dôjsť, aké boli zlyhania, kde sú slabé miesta v našich bezpečnostných zložkách a aby bola vyvodená zodpovednosť,“ uviedol Šimečka na stredajšej tlačovej konferencii.
Dodal, že na základe analýzy sa mohli navrhnúť riešenia, na ktorých sa mohla dohodnúť celá politická scéna.
Veľká väčšina opatrení v zákone podľa neho nesúvisí s atentátom. Nevidí dôvod na zasahovanie do základných politických práv. Šimečka dodal, že s atentátom nesúvisí ani doživotná renta pre predsedu vlády, nezvýši to jeho bezpečnosť.
Pripomenul, že koalícia avizuje na jeseň predloženie lex atentát 2. Obáva sa, že vláda bude naďalej tému atentátu využívať na obmedzovanie slobôd. PS zvažuje tiež podanie na Ústavný súd (ÚS) SR.
Koalícia opatrenia obhajuje
Koalícia si za aktuálne nastavenou sériou opatrení stojí. „Boli veci, ktoré boli pozastavené, posunuté na dopracovanie. Ale v tejto podobe, ako ide zákon, ja s tým nemám absolútne žiaden problém,“ skonštatoval poslanec Samuel Migaľ z Hlasu-SD.
Michal Bartek za Hlas-SD si nemyslí, že sú podmienky doživotnej renty nastavené zle – keďže to nie je pre všetkých a súvisí to aj s možným ďalším uplatnením premiéra.
„V podstate nevymýšľame ani žiadne nóvum. Aj vzhľadom na to, že už takéto niečo existuje v prípade prezidenta Slovenskej republiky. Myslím si, že sa všetci zhodneme, že tí prezidenti nie sú až takí polarizační v spoločnosti, povedal.
T. Gašpar: Zmeny nejdú proti ľudským právam
Schválený lex atentát nijako neobmedzuje právo na zhromažďovanie, naopak, má vytvoriť bezpečnejšie prostredie na jeho realizáciu. Poslanec Tibor Gašpar o tom informoval na štvrtkovej tlačovej konferencii.
„V lex atentáte sú zmeny, ktoré nijako nejdú proti ľudským právam, ani politickým právam,“ zdôraznil Gašpar. Ako dodal, strana Smer-SD ani koaliční partneri nikdy nemali v úmysle obmedzovať právo na zhromažďovanie, no pri výkone tohto práva môže podľa neho dnes prísť ku konfliktným až bezpečnostným incidentom.
Cieľom balíka zákonov bolo podľa Gašpara upokojiť bezpečnostnú situáciu po atentáte na premiéra Roberta Fica a predchádzať obdobným mimoriadnym udalostiam.
Potvrdil, že na jeseň by mal byť predložený ďalší balík zmien. Táto legislatíva by však podľa Gašpara mala prejsť riadnym legislatívnym konaním.
