Poľsko, Estónsko, Litva a Lotyšsko vyzývajú Európsku úniu, aby poskytla väčšiu podporu civilnej a vojenskej ochrane ich hraníc. Odôvodňujú to geografickou blízkosťou k Rusku a Bielorusku. Informuje o tom správa agentúry DPA.
V liste adresovanom predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej a predsedovi Európskej rady Charlesovi Michelovi štyri členské štáty EÚ, ktoré susedia s Ruskom aj Bieloruskom, napísali, že vedia, čo to znamená byť „frontovou líniou“ bloku.
Zdôraznili ich neochvejnú podporu Ukrajine brániacej sa ruskej agresii už vyše dvoch rokov. Apelovali na vynaloženie väčšieho objemu prostriedkov a užšej koordinácie obrannej iniciatívy v rámci EÚ a NATO.
„Sme silnými zástancami vojenského úsilia Ukrajiny. Masívne investujeme do našich ozbrojených síl, obrannej výroby a ochrany našich hraníc s Ruskom a Bieloruskom,“ uviedli s tým. Je podľa nich potrebné urobiť oveľa viac a koordinovanejším spôsobom.
Ako špecifické hrozby označili okrem iného sabotáže, kybernetické útoky, dezinformácie a migráciu, ktorú Moskva a Minsk využívajú ako nástroj. Zdôraznili, že tieto fenomény v konečnom dôsledku ovplyvňujú celú EÚ.
Pod list, ktorý zaslali pred dvojdňovým summitom lídrov členských krajín EÚ v Bruseli, sa podpísal poľský premiér Donald Tusk, estónska premiérka Kaja Kallasová, litovský prezident Gitanas Nauséda a lotyšská premiérka Evika Siliňová.
Na stretnutí budú okrem iného diskutovať o rozdelení najvyšších postov v rámci EÚ, vojne v Pásme Gazy či financovaní obranného sektora a hospodárskej konkurencieschopnosti. Očakáva sa, že v Bruseli bude aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, aby podpísal bezpečnostnú dohodu s EÚ a lídrov informoval o aktuálnej situácii na bojisku.
