Na Slovensku je podľa odhadov viac ako 100-tisíc nútených živnostníkov. Aj keď pracujú ako riadni zamestnanci, museli si na výkon práce otvoriť živnosť. Ministerstvo práce chce zaviesť zmeny, ktoré by presnejšie určili, kto je živnostník a kto nie.
Ľudia často pracujú ako fiktívni živnostníci. Niektorým zamestnávateľom vyhovuje, že za nich nemusia platiť odvody či poskytovať im benefity, ako napríklad príspevok na stravu.
Takáto forma zamestnávania im v porovnaní s riadnym pracovným pomerom ušetrí 35 percent nákladov.
Núteným živnostníkom sa v Správach RTVS venovala redaktorka Natália Dvoranová:
„Pracovník v čistom dostane o niečo viac, ako keby bol zamestnancom. Na druhej strane nemá nárok na dovolenku a bude mať aj nižší dôchodok. Platí si kvázi ako živnostník z oveľa nižšieho vymeriavacieho základu,“ vysvetlil ekonóm Obchodnej fakulty EUBA Ľuboš Pavelka.
Oblasti s najväčším počtom živnostníkov
Najviac živnostníkov je v stavebníctve, v oblasti manažmentu, obchodu a v IT segmente. Aj tam sú mnohí k živnosti donútení. Ministerstvo práce pripravuje zmeny v zákonoch, aby takýchto prípadov bolo čo najmenej.
„Ideme pozvať Slovenský živnostenský zväz (SŽZ) k našim diskusiám, samozrejme aj Republikovú úniu zamestnávateľov (RÚZ). Trváme však na tom, že výsledkom by mala byť novela zákonníka práce, kde sa jasne stanovia hranice a podmienky, čo je ešte živnosť a čo je už riadny pracovný pomer,“ uviedol minister práce Erik Tomáš (Hlas-SD).
„Ak nás oslovia a stretneme sa s pánom ministrom, tak budeme hovoriť, aby sa urobil poriadok na strane fiktívnych živností, ale tak aby sme neohrozili zvyšných 300-tisíc reálnych živnostníkov, podnikateľov,“ reagoval prvý viceprezident SŽZ Ján Palenčár.
Iný pohľad Únie zamestnávateľov
Aj keď ministerstvo vidí nútené živnosti ako problém, RÚZ má na vec iný pohľad. „Slovenský trh práce má úplne iné problémy. Aj tí zamestnávatelia. Na základe prieskumu aj v rámci našej členskej základne zažívajú opačný problém. A síce, že zamestnanci sa sami pýtajú do vzťahu medzi SZČO a zamestnávateľom,“ uviedol generálny sekretár RÚZ Martin Hošták.
„Riešime problematiku nesprávnym spôsobom. To bude len otázka nejakého zvýšenia administratívnej záťaže, sankcionovania a riešenie následku, nie príčiny,“ skonštatoval prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska Pavol Kováčik.
Náročné dokazovanie
Preukázať, že ide o nútenú živnosť, je zatiaľ náročné aj pre kontrolórov z inšpektorátu práce. Rezort preto plánuje posilniť ich právomoci.
„Firmy, ktoré takýmto spôsobom zamestnávajú ľudí, nespolupracujú. Zároveň často aj poučia živnostníkov akým spôsobom majú vypovedať, ak ich kontrolujeme,“ povedal hovorca Národného inšpektorátu práce Ladislav Kerekeš.
Ak inšpektori preukážu, že firma zamestnáva ľudí na nútené živnosti, hrozí jej pokuta dvetisíc až 200-tisíc eur.
