Európsky parlament čelil v tomto funkčnom období aj prehlbujúcej sa kritike. Podľa investigatívneho portálu Follow the Money figurovalo v rôznych škandáloch viac ako 160 zo súčasných 700 europoslancov.
Išlo o sexuálne obťažovanie či korupciu, vrátane najväčšej kauzy za uplynulé roky s názvom Qatargate. Europarlament po nej prijal balík reforiem, napríklad požiadavku, aby všetci poslanci zverejňovali stretnutia s lobistami.
Kauzám, ktoré poznačili súčasné funkčné obdobie Európskeho parlamentu sa v relácii Rádiožurnál o 12:00 v Rádiu Slovensko venovala redaktorka RTVS Tamara Lištiaková:
Dianie Európskeho parlamentu sa zväčša nedostáva na titulky. No keď v decembri 2022 Belgická polícia zatkla jeho vtedajšiu podpredsedníčku Evu Kailiovú a štyri ďalšie osoby, správa zaplavila popredné miesta v médiách.
„Mala dostať výmenou za, dajme tomu, pochvalné prejavy pre Qatar, finančnú kompenzáciu. Toto bola pointa Qatargatu, na základe toho sa začalo vyšetrovanie v Belgicku,“ vysvetlil pre Rádiožurnál vysokoškolský pedagóg University College London Michal Ovádek.
Počas domových prehliadok našli vyše 900-tisíc eur v hotovosti, 720-tisíc objavili v kufri Kailiovej otca, bol plný 50-eurových bankoviek, fliaš a plienok pre jej malú dcéru.
Podľa Michala Ovádeka patrí posledné funkčné obdobie Európskeho parlamentu medzi tie škandalóznejšie. „V súčasnosti sa napríklad vyšetruje škandál lotyšskej europoslankyne, ktorá mala špehovať pre Ruskú federáciu,“ pokračoval. Tatiana Ždanoka obvinenia popiera tvrdí, že s ruskou tajnou službou nikdy nemala nič spoločné.
Voice of Europe aj väznený europoslanec
Najnovšia aféra sa týka už zakázanej stránky Voice of Europe, ktorá z pražského sídla šírila ruskú propagandu
„Česká tajná služba v spolupráci so šiestimi zahraničnými tajnými službami odhalili, že pri viacerých europoslancoch existuje podozrenie, že šírili proruské naratívy výmenou za peniaze,“ pre ARD vysvetlila novinárka časopisu Der Schpiegel Ann-Katrin Müllerová.
Polícia má na konte aj 23 uzavretých prípadov, medzi ktorými je zopár kurióznych. Napríklad, grécky europoslanec Ioannis Lagos dostal 13-ročný trest odňatia slobody za vedenie neonacistickej strany Zlatý úsvit.
O svoj mandát europoslanca však neprišiel. Z cely sa virtuálne zúčastňuje na zasadnutiach inštitúcie, píše zákony a reční v pléne. Európsky parlament tvrdí, že sa snaží škandály vyšetrovať bojovať proti nim.
