Strany Smer-SD aj Hlas-SD chcú obnoviť svoje členstvo v európskych socialistoch. Zastúpenie v druhej najsilnejšej frakcii majú pozastavené od októbra 2023. Zástupcovia oboch strán majú však na rokovania odlišný pohľad. Odborníci pripomínajú, že poslanci bez frakcie majú na európske dianie oveľa menší vplyv.
Európski socialisti pozastavili členstvo Smeru a Hlasu po tom, ako sa podľa ich slov spojili s radikálne pravicovou SNS. Tým sa odklonili od hodnôt, ktoré frakcia zastáva.
„Ja samozrejme viem veľmi dobre, čo to znamená byť nezaradeným poslancom v Európskom parlamente a chcem ubezpečiť všetkých našich voličov, že urobím všetko pre to, aj spoločne s ďalšími poslancami strany Smer, aby sme fungovali v rámci frakcie,“ uviedol zvolený europoslanec za Hlas-SD Branislav Ondruš.
Do akých frakcií mieria úspešní slovenskí kandidáti do Európskeho parlamentu zisťovala spolu s redakciou v relácii Správy RTVS redaktorka Barbora Šišoláková:
Poslanci zo Smeru majú však inú rétoriku. K socialistom by sa aj vrátili, no kladú si podmienky. „Frakcia, do ktorej vstúpime, musí rešpektovať aj nás. Nemôže to byť tak, že frakcia, do ktorej vstúpime, bude očakávať, že my automaticky budeme súhlasiť so všetkým,“ skonštatovala zvolená europoslankyňa za Smer Monika Beňová.
„Jednoducho, je tu rozdiel medzi bruselskými sociálnymi demokratmi a tým, čo na Slovensku presadzujeme my, Smer-SD. Pokiaľ to nevedia rešpektovať, my sa nikomu nebudeme vnucovať,“ pokračoval zvolený europoslanec Ľuboš Blaha (Smer-SD).
Poslanci bez frakcie
„Keď nie ste vo frakcii, keď nemáte spojencov, jednoducho aj keď ste akokoľvek presvedčený o čomkoľvek, nikto v parlamente nebude strácať čas tým, že si s vami sadne, že bude s vami o niečom rokovať, lebo ste politicky nepodstatný,“ vysvetlil končiaci europoslanec Vladimír Bilčík (Spolu).
Bez frakcie by mohli zostať podľa odborníka aj zvolení poslanci Milan Uhrík a Milan Mazurek (obaja Republika). Nacionalisticá strana Identita a demokracia totiž v minulom období Republiku neprijala. Poslanci by teraz chceli zmeniť jej podobu.
„My sme už začali rokovania s našimi partnerskými stranami ako je AFD v Nemecku alebo Konfederácia v Poľsku. A snažíme sa robiť všetko pre to, aby sa podarilo tieto sily zjednotiť,“ priblížil Mazurek.
„Osem europoslancov by možno mohlo skončiť mimo akúkoľvek politickú frakciu. Hovoríme o poslancoch Smeru, Republiky a Hlasu. Je to také trošku neštandardné, aby v podstate polovica poslancov jednej krajiny bola mimo frakcie,“ myslí si redaktor zahraničného spravodajstva denníka Pravda Andrej Matišák.
PS môže získať vysoké funkcie
Zvolení kandidáti z Progresívneho Slovenska (PS) by mali popritom sedieť v tretej najsilnejšej frakcii Obnovme Európu. Pre Slovensko to môže znamenať aj vysoké funkcie.
„Šesťčlenná delegácia je na pomery Renew Europe jedna z tých najvyšších. Čiže vplyv mať budeme, a očakával by som pomerne vysoké posty,“ povedal zvolený europoslanec za PS Michal Wiezik.
„Veľmi radi by sme mali aj naďalej post podpredsedu Európskeho parlamentu, ale vzhľadom na možno ešte lepší výsledok, tak sa budeme uchádzať aj o ďalšie významné posty,“ pokračoval zvolený europoslanec a líder kandidátky PS Ľudovít Ódor.
„Môže to byť podpredseda parlamentu, ktorých je 14, ale môže to byť aj predseda nejakého výboru, to sú tiež veľmi vplyvné posty,“ dodal vedúci Kancelárie EP na Slovensku Robert Sermek.
