V sobotu (8. 6.) sa zo svetom náhle rozlúčil francúzsky novinár, šéf uznávanej a rešpektovanej mimovládnej organizácie Reportéri bez hraníc Christophe Deloire. Nielen nezávislosť novinárov, no aj verejnoprávnosť patrili do katalógu úloh jeho životnej misie.
Koncom júna mal vo Francúzsku predstaviť výsledky verejnej diskusie o práve na informácie, ktorú mu vlani zveril francúzsky prezident Emmanuel Macron.
I keď Deliore pracoval prevažne v súkromných médiách, patril medzi žurnalistov, ktorí zišli z toho prostredia veľmi formovaného francúzskymi verejnoprávnymi médiami, priblížil pre RTVS novinár z Reportérov bez hraníc Pavol Szalai.
Spolu s francúzskym novinárom v Európskej komisii poukázali na problémy s nezávislosťou verejnoprávnych médií v Maďarsku, Poľsku, ale aj na Slovensku, a to ešte pred existenciou Európskeho zákona o slobode médií. Deloireovi veľmi záležalo, aby sa do zákona premietla práve táto skúsenosť zo Strednej Európy.
„Budeme sa snažiť uplatňovať práve tento Európsky zákon o slobode médií. Pretože keď sa pozrieme na zákon v parlamente o STVR, tak ten je jednoznačne v rozpore s európskou legislatívou,“ podotkol Szalai.
Christophe Deloire dostal za úlohu viesť spoločenskú diskusiu o budúcnosti práva na informácie. So svojimi spolupracovníkmi, úradníkmi a najdôležitejšími aktérmi nastolovali témy diskusie a pripravovali záverečnú správu. Veľmi moderovaná diskusia sa zavŕši 26. júna, tentokrát však už bez Deloirea.
Ako to funguje vo Francúzsku
Francúzsko má relatívne prepracovaný systém zabezpečenia nezávislosti verejnoprávnych médií, priblížil Pavol Szalai. Na nomináciách šéfov médií služieb verejnosti sa podieľa orgán zložený zo zástupcov viacerých inštitúcií.
„To znamená, členovia sú nominovaní oboma komorami parlamentu, prezidentom, atď. Aj zloženie Senátu a Národného zhromaždenia dvoch komôr parlamentu je dnes politicky odlišné, takže sa zabezpečuje istá diverzita,“ vysvetlil Szalai.
Do veľkej miery však zasahuje aj istá politická kultúra vo Francúzsku. Tá nepripúšťa priame zasahovanie do redakčnej nezávislosti médií.
Zmena financovania
Aktuálnou témou je v tejto západoeurópskej krajine aj financovanie verejnoprávnych médií, keďže prezident Macron rozpustil Národné zhromaždenie, Francúzov čakajú voľby. Verejnoprávne médiá pracujú s rozpočtom, do ktorého nemôže vláda zasahovať každý rok.
„Pokiaľ nebude vyriešená nezávislosť financovania verejnoprávnych médií, tak nebude dlhodobo zabezpečená nezávislosť francúzskych verejnoprávnych médií v celku,“ pokračoval Szalai.
Francúzi si za fungovanie verejnoprávnych médií nefinancujú z vlastného vrecka – v zmysle, že neplatia koncesionárske poplatky. Donedávna, podobne ako na Slovensku, tam však fungovali, nahradil ich ale odvod z časti dane z pridanej hodnoty. Toto riešenie sa však nevníma ako dlhodobé riešenie.
Ďalšie financovanie verejnoprávnych médií bolo donedávna témou mnohých diskusii. Riešilo sa najmä v kontexte zachovania ich verejnoprávnosti. Rozpustením parlamentu sa však diskusia o všetkých predložených zákonoch pozastavila.
