Tréner poľskej reprezentácie Róbert Kaláber bol na májových MS v hokeji jediným hlavným koučom, ktorý pochádzal zo Slovenska. Hoci sa nováčik v elitnej kategórii nedokázal zachrániť, u rodáka z Bratislavy prevládajú po šampionáte pozitívne pocity.
„Za rozhodnutiami, ktoré som urobil, si stojím. Aj chalani, ktorí boli nominovaní, ukázali, že to bol dobrý výber a že v Poľsku nemáme lepších hráčov. Samozrejme, že sme urobili aj chyby, ku ktorým nás súperi donútili. Kvalita súperov bola niekde inde,“ povedal v rozhovore pre spravodajský web RTVS 54-ročný kormidelník.
Kaláber potvrdil, že po stretnutí so zástupcami zväzu definitívne ostáva trénerom červeno-bielych aj v budúcej sezónne, a tak bude môcť pracovať na tom, aby sa našim severným susedom podarilo vrátiť do elitnej kategórie čo najskôr.
Poliakov prestali vnímať ako hokejovú Afriku
Majstrovstvá sveta sa pre Poľsko skončili už pred viac ako tromi týždňami. Ako vyzerali vaše nasledujúce dni, stihli ste si už po dlhej sezóne aspoň trocha oddýchnuť od hokeja?
Dni po MS boli veľmi rýchle. V pondelok sme odohrali posledný zápas a v utorok sme opúšťali dejisko. Prišiel som do Poľska, mal som deň voľna na to, aby som sa vybalil, pripravil si veci a od stredy som už opäť začal pracovať vo svojom klube v Jastrzebie na letnej príprave.
Majstrovstvá sveta elitnej kategórie boli pre väčšinu hokejistov vrcholom ich hráčskej kariéry. Boli aj pre vás vrcholom tej trénerskej?
Samozrejme. Trénovať mužstvo ako hlavný tréner na elitných MS je určite zážitok. Oproti nám nestáli žiadne výbery hráčov z univerzít, ale hráči z NHL. Slováci mali dobrý výber, Nemci mali kvalitných hráčov, Kazachovia vyskladali tím z hokejistov pôsobiacich v KHL. Nebolo slabého mužstva, každý tím mal obrovskú kvalitu, či už na hráčskom, alebo trénerskom poste. Bola to výzva nielen pre hráčov, ale aj pre mňa.
Na šampionáte ste boli jediným Slovákom v pozícii hlavného trénera. Cítili ste, že aj vy tak trocha reprezentujete Slovensko a jeho trénerskú školu?
To ani nie. Chcel by som však povedať, že na Slovensku je veľa kvalitných trénerov, ktorým len treba dať šancu. Myslím si, že by mali dostávať viac príležitostí v slovenskej extralige, aby mohli niečo dokázať.
Funkcionári a aj diváci by mali byť trpezlivejší, aby tréner mohol niečo dokázať. Za dva mesiace, pol rok alebo sezónu vybudujete niečo ťažko. Potrebujete čas, aby ste sa mohli realizovať, čo slovenským trénerom chýba.
Aj počas MS som sa k tejto otázke vyjadril v jednom rozhovore, avšak nadpis bol vytiahnutý z kontextu. Zahraničný tréner má na Slovensku oveľa väčší rešpekt u funkcionárov a fanúšikov, viac pokoja od novinárov a viac času, aby dokázal realizovať svoje plány.
Slovenský tréner je hneď pod paľbou kritiky. Funkcionári to nevydržia, a tak je pre nich najľahšie zmeniť trénera. V tomto je to na Slovensku veľmi ťažké. Trénerská práca je na Slovensku nevďačná.
Ako ste prežívali zápas proti Slovákom?
Neprežíval som ho nijako špeciálne. Vedel som proti komu hráme a chcel som, aby sme sa prezentovali dobrou hrou. Hrali sme proti krajine, v ktorej bývam, v ktorej som sa narodil, hokejovo vyrastal a vyštudoval. Slovákom som za všetko vďačný.
Po 22 rokoch sa Poliaci vrátili medzi elitu a šampionát hostila krajina, do ktorej to mali vaši priaznivci blízko. Vyšlo to celkom pekne, súhlasíte?
Bol to výnimočný šampionát. Doma nebolo len jedno mužstvo, ale rovno tri. My sme mali na zápasoch v priemere 8 500 divákov, čo je na mužstvo, ktoré postúpilo do elitnej kategórie, unikát.
Treba poďakovať aj Slovákom, ktorí si v Ostrave zakúpili celodenné lístky a potom povzbudzovali aj nás. Diváci nám veľmi pomohli a aj to bol jeden z faktorov, prečo sme hrali tak dobre.
Pred šampionátom ste avizovali, že cieľom Poľska bude záchrana v elitnej kategórii. To sa naplniť nepodarilo, opadlo už sklamanie?
Jasné, že každý sa chcel medzi elitou udržať. Keď sa však pozrieme na zostavy mužstiev, s ktorými sme hrali, tak konkurencia bola veľmi veľká a zvíťaziť bolo ťažké. Za posledné roky poskladali súperi najsilnejšie výbery.
Od kamarátov a ľudí na Slovensku a Česku som však dostal pozitívnu spätnú väzbu s tým, že sme zanechali dobrý dojem. Dostal som aj gratulácie k tomu, akú hernú úroveň sme predviedli. Veľa ľudí bolo v šoku a prestalo nás vnímať ako hokejovú Afriku.
Predpokladám, že teraz sa budete chcieť medzi elitu vrátiť čo najskôr. Mám pravdu?
Boli sme medzi elitou a veľmi sa nám tam páčilo. Myslím si, že medzi prvou divíziu a elitou je veľký rozdiel, čo sa týka organizácie a úrovne zápasov. Chceli by sme sa vrátiť čo najskôr, ale uvidíme, ako to bude vyzerať s kádrom, aké budeme mať podmienky, aké prípravné duely odohráme a čo sa stane počas sezóny.
Noví diváci budú musieť vypadnutie stráviť
Doteraz Poliaci pod vaším vedením šampionáty nižšej kategórie vyhrávali, resp. skončili druhí. Ako na vypadnutie reagovali fanúšikovia v Poľsku?
Ľudia, ktorí rozumejú situácii v poľskom hokeji, a vedia, aké máme podmienky, tým mám na mysli počet štadiónov, infraštruktúru či počet registrovaných hráčov, sú spokojní a tešia sa z toho, čo sme predviedli. Noví diváci, resp. priaznivci, ktorí hokej sledovali len na MS, sú stále sklamaní. Divák chce výsledok, ťažšie sa mu to vysvetľuje. Bohužiaľ, nepodarilo sa nám to a budú to musieť stráviť.
Počas šampionátu sa na vašu adresu i celého realizačného tímu vyjadril v pozitívnom slova zmysle jeden z najlepších poľských hokejistov Mariusz Czerkawski. Čo pre vás znamená počuť chválu z úst takéhoto hráča?
Mariusz je najlepší poľský hokejista, ktorý bol vychovaný v Poľsku a hral NHL. Určite sa to počúva dobre. Snažili sme sa odviesť najlepšiu možnú prácu, a keď to ocenia bývalí hokejisti a ľudia, ktorí tomu rozumejú, tak je to veľmi dobré.
Aké zrkadlo vám teda šampionát nastavil?
Keď mám povedať pravdu, tak sám som nevedel, čo môžeme od šampionátu čakať. Vedeli sme čo nás čaká, ale nevedel som, ako sa bude mužstvo prezentovať. Za štyri roky, čo som pri mužstve, sme nehrali s prvou svetovou šestkou, s tímami ako USA či Švédsko.
Nevedel som si predstaviť, ako bude vyzerať úroveň našej hry proti týmto tímom – aká bude naša organizácia hry, rýchlosť, rýchlosť reakcií chalanov na podmienky, ktoré nám súper vnúti.
Nemali sme to s čím porovnávať, pretože s takýmito súpermi sme dovtedy nehrali. Som ale veľmi prekvapený, ako chalani hrali. Každý jeden prípravný duel so silnými súpermi nás posúval dopredu. Maďari a Slovinci sú celky, s ktorými si dokážeme vybaviť priateľské zápasy.
Súboje so Slovákmi a Dánmi už boli naozaj mužstvá, ktoré boli na MS. Každý jeden zápas nám pomohol a bol som spokojný s tým, aké sme mali fázy hry. Samozrejme, nie každý zápas nám vyšiel, nie vždy sme hrali celých 60 minút, mali sme slabšie i silnejšie momenty, ale to malo každé jedno mužstvo.
Brankári boli donedávna samoukovia
Môžeme povedať, že do každého zápasu ste vstupovali v pozícii outsiderov. Čo ste hráčom povedali v šatni pred meraním síl s Američanmi či Švédmi?
Vedeli sme, s kým hráme. Na Američanov, hráčov NHL, sa všetci chalani tešili. Niektorí hrajú za seniorov už 20 rokov a až teraz sa im podarilo hrať proti takémuto silnému mužstvu. Na jednej strane sa veľmi tešili, na druhej boli veľmi motivovaní. Práve duel s USA bol naším najlepším zápasom na MS.
Aká je v Poľsku situácia na brankárskom poste, keďže až dvaja vaši gólmani na MS neboli vychovaní v Poľsku?
Murray je Američan a Fučík je Čech. Obaja si vzali za manželky Poľky, a tak majú aj poľský pas. Pred piatimi rokmi neboli v poľských kluboch tréneri brankárov. Gólmani boli samoukovia, ktorí sa učili sami. V dnešnej dobe, keď sa hokej vyvíja čoraz rýchlejšie, to nestačilo. Z tohto dôvodu je problém s brankármi.
Problém máme aj s obrancami, pretože v lige hrajú len dvaja poľskí beci presilovky. Nebolo možné manévrovať a vziať nejakého iného obrancu na hru v početnej výhode, ktorá nám vôbec nešla. Museli sme zobrať tých dvoch, ktorých sme mali. Keby sa nám jeden nebodaj zranil, mali by sme ešte väčší problém.
Opäť sa tak dostávame k tomu, že v poľskej lige je veľa cudzincov. Mladých útočníkov ešte niekto ako tak zapracuje, ale obrancovia dostávajú na ľade príliš malo času a potom nám v reprezentácii na týchto postoch chýbajú hráči.
Máte nejaký plán, ako by sa situácia dala zmeniť?
So zväzom máme plán, že chceme do ligy zapracovať jedno mužstvo do 23 rokov. Chalani, ktorí sa z juniorky nedostanú do extraligy, vytvoria jedno mužstvo, ktoré bude podporované ministerstvom a zväzom.
Pomôže to mladým chalanom, aby sa vyhrali, prechod z juniorov do seniorov bol pre nich jednoduchší a aby potom mohli vo svojich kluboch hrať zodpovednejšiu rolu. Pri dobrej konštelácii by mužstvo malo byť súčasťou ligy už v tejto sezóne.
V Lige majstrov nebudú len do počtu
Poľský majster Unia Osvienčim bude reprezentovať krajinu v Lige majstrov. Ako je to v poľskom hokejovom svete vnímané?
Slováci, nie funkcionári, nie hráči, ale médiá a fanúšikovia, nevedeli dlho prehrýzť, že namiesto slovenského tímu ide hrať CHL poľský. Musím však povedať, že rozdiel medzi poľskou najvyššou súťažou a slovenskou nie je až taký veľký. Úroveň poľskej extraligy ide výrazne hore, pretože do jedného zápasu môže nastúpiť za jeden tím až šestnásť legionárov.
Poľské mužstvá získali v minulosti v Lige majstrov viac bodov, ako posledné roky Slovan a Košice. Pre mňa nie je žiadne prekvapenie, že vymenili slovenského účastníka za poľského.
Rozdiel je aj v tom, že poľský klub má oveľa väčší záujem hrať túto súťaž. Slovenské celky to berú ako nejaké mrhanie financiami, poľský tím to berie ako možnosť propagácie.
Žreb tohtoročnej základnej časti je už známy. Má Osvienčim na to, aby sa v zvučnej konkurencii, prihlásil o slovo?
Som presvedčený, že nejaké body získajú. Určite nebudú po konci základnej časti s nulou.
Kaláber si v Poľsku plní svoje sny
Určite ste zachytili, že Poliak Patryk Zubek prijal v apríli slovenské občianstvo a už Slovensko reprezentoval aj na MS do 18 rokov. Ako je jeho rozhodnutie vnímané v Poľsku?
Patryk dostal dvakrát alebo trikrát pozvánku do poľskej reprezentácie do 17 a 18 rokov. Ani raz neprišiel a vždy sa vyhovoril. Chlapec, ktorý bol vychovaný v Poľsku, šiel hrať hokej na Slovensko a rozhodol sa prijať slovenské občianstvo. Nemám proti tomu nič, ale mal povedať, že chce hrať za Slovensko a nemal zavádzať poľský zväz.
Druhá vec je, že som sledoval aj MS do 18 rokov. Prvé zápasy hral a potom len sedel na striedačke. Otázne je, či sa dokáže presadiť aj v senioroch. Samozrejme, jeho rozhodnutie rešpektujem a držím mu palce, aby bolo správne a aby sa rozvíjal aj naďalej. Bohužiaľ, Poliaci stratili jedného talentovaného chalana a Slováci získali.
Vy pôsobíte v Poľsku v jednom klube už desať rokov a pridáte aj ďalšie. Nepomýšľate už nad zmenou?
S poľským tímom som hral Ligu majstrov, na reprezentačnej úrovni som bol ako tréner na MS elitnej kategórie. Desať rokov trénujem jeden klub a reprezentácia mi dáva zmenu.
Byť desať rokov na jednom mieste je dosť ťažké – stretávať sa s rovnakými ľuďmi, pracovať v rovnakých podmienkach na jednom a tom istom štadióne. Tým, že počas sezóny chodím na reprezentačné sústredenia a po sezóne sú MS, tak práca ma napĺňa.
Ako ste povedali, bol som na MS jediný slovenský hlavný tréner. Všetky svoje sny si plním, bohužiaľ, nie na Slovensku, ale v Poľsku. Robím prácu, ktorú mám rád a je úplne jedno, či trénujem na Slovensku, alebo v Poľsku, pokiaľ ma to baví a vidím v tom zmysel.
Keď som prichádzal do Poľska, ani vo sne by mi nenapadlo, že budem trénovať reprezentáciu a na MS elitnej kategórie budem stáť na jej lavičke. Sú to veci, ktoré má napĺňajú. Navyše, v klube všetko funguje na vysokej úrovni a rovnako tak sa rapídne zlepšili aj podmienky v reprezentácii, za čo som vďačný.
