Na hlavný obsah

Úspech Progresívneho Slovenska v eurovoľbách má dvojakú príchuť, zhodli sa odborníci

Pri strane Hlas-SD sa podľa nich môže zopakovať história.

Úspech Progresívneho Slovenska v eurovoľbách má dvojakú príchuť, zhodli sa odborníci
Členovia hnutia Progresívne Slovensko. Foto: TASR/Jakub Kotian

Úspech Progresívneho Slovenska vo voľbách do Európskeho parlamentu má dvojakú príchuť, zhodujú sa odborníci. Na jednej strane ide o víťazstvo hnutia, ktoré opakovane nedokázalo uplynulý rok poraziť Smer-SD.

Na strane druhej, ak by sa podobným výsledkom skončili parlamentné voľby, progresívci by nemali s kým zostaviť vládu.

Ich výsledok, rovnako tak výsledok sociálnych demokratov, naďalej podľa odborníkov ukazuje výraznú polarizáciu spoločnosti.

Progresívne Slovensko vyhralo voľby do Európskeho parlamentu a svoj výsledok môže považovať za výrazný úspech, odkazujú politológovia.

Radoslav Štefančík z Ekonomickej univerzity v Bratislave napriek tomu pripomína, že progresívci zvíťazili nielen so svojou politikou, ale aj na úkor Demokratov či SaS. V prípade parlamentných volieb by to bol problém.

„Progresívne Slovensko by sa mohlo dostať do tej istej situácie, ako svojho času HZDS alebo strana Smer. A síce, že voľby vyhrá, ale vzhľadom na to, že povysáva ostatné politické strany, tak nebude mať s kým zostaviť vládu,“ povedal Štefančík.

O Hlas voliči stratili záujem

Druhý Smer-SD sa nemôže sťažovať, tvrdí odborník. Oproti predchádzajúcim voľbám posilnil a prebral časť voličov iným stranám. Naopak Hlas-SD spokojný nemôže byť. Niekdajšia strana Petra Pellegriniho podľa politológa eurovoľby vypustila.

„Strana Hlas-SD nominovala ľudí, ktorých by som ja označil ako tých, ktorí v strane sedia niekde v treťom rade. To znamená, že to neboli nejaké najznámejšie tváre,“ vysvetlil.

Podľa Juraja Marušiaka zo Slovenskej akadémie vied sa môže pri Hlase zopakovať história strán, ktoré dokázali vygenerovať prezidenta – či už Ivana Gašparoviča alebo Rudolfa Schustera – no následne o nich voliči stratili záujem.

Karol Lovaš z Inštitútu komunikačných štúdií Karlovej univerzity v Prahe tvrdí, že súčasný predseda Hlasu-SD Matúš Šutaj Eštok stojí pred zásadným rozhodnutím. Buď sa začne približovať politike Roberta Fica (Smer-SD) alebo si nájde vlastnú cestu.

Boj národniarov so svojou identitou

Pred rozhodnutím stojí aj SNS, ktorá vo voľbách do Európskeho parlamentu prepadla. Podľa Karola Lovaša bojujú národniari so svojou identitou.

„Tí ľudia, ktorí SNS predstavujú a reprezentujú vo verejnom priestore, nie sú úplne straníkmi. Je to veľká výzva aj ten výsledok v eurovoľbách pre SNS, ako sa ďalej bude profilovať,“ povedal Karol Lovaš.

Z tohto dôvodu mohla časť národne orientovaných voličov odovzdať svoj hlas Republike, ktorá kopíruje niekdajší úspech ĽSNS.

„Dvaja zástupcovia v europarlamente sú odkazom na to, že tento typ voličov na Slovensku je prítomný a že s ním treba počítať, vnímať ho, akceptovať ho a viesť s týmto voličom dialóg,“ povedal Lovaš.

Odborníci zároveň upozorňujú, že po eurovoľbách zostáva Slovensko naďalej výrazne polarizované.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Rádiožurnál