Vo vládnych zmenách v tzv. lex atentát by ešte v druhom čítaní mohli nastať drobné úpravy. Pripustil to minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD) po utorkovom (18. 6.) rokovaní brannobezpečnostného výboru v Národnej rade (NR) SR.
Zmeny by sa mohli týkať napríklad pokút pre obce v súvislosti so zákazom protestov v obytných zónach.
Kaliňák ozrejmil, že už predložený návrh zákona má zadefinovať systém ochrany ľudí pri výkone ich povolania, pri opozičných aj koaličných ústavných činiteľoch, ale aj odstrániť najväčšie riziká pnutia, napríklad vzájomné narúšanie prípadných zhromaždení.
Pri deeskalácii napätia považuje za dôležité aj odstránenie zamieňania si verejného lynču s protestami. „Protestuje sa kvôli práci, výkonu, tak pred ministerstvami, príslušnými úradmi. To je priestor, kde sa má prejavovať nesúhlas,“ podčiarkol.
Jedna z vecí, ktorá by sa mohla upraviť, sa týka pokút pre obce pri zhromaždeniach. Navrhované ustanovenia mali podľa neho prispieť k tomu, aby sa brali vážne napríklad výzvy polície. Odmieta, že by bolo účelom zakazovať zhromaždenia.
„Je dosť pravdepodobné, že v druhom čítaní prejde aj toto opatrenie určitou zmenou,“ povedal minister. Problém podľa neho nenastane ani pri fabrikách či skládkach. „Tam majú záujem hlavne obyvatelia zóny,“ doplnil s tým, že v takýchto prípadoch je predpoklad súhlasu obyvateľov so zhromaždením.
Lex atentát podľa M. Žilinku
Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka nepovažuje určité časti lex atentát za opodstatnené. Svoj právny názor vyjadril v liste, ktorý v utorok poslal podpredsedovi NR SR, poverenému vykonávaním právomocí predsedu parlamentu, Petrovi Žigovi (Hlas-SD).
Generálny prokurátor upozornil na novelizačné články, ktoré sa týkajú zákona o Policajnom zbore, zákona o elektronických komunikáciách i Trestného zákona.
V prvom prípade poukázal na to, že navrhovaná právomoc policajta pri identifikácii osoby podozrivej zo spáchania priestupku prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby predstavuje neprimeraný zásah do základného práva na súkromný život.
„Podmienenie oprávnenia policajta predchádzajúcim súhlasom prokurátora nie je v súlade so zákonným postavením a pôsobnosťou prokurátora, pretože prokurátor nie je subjektom objasňovania priestupkov, ale až následne preskúmava zákonnosť postupov a rozhodnutí orgánov verejnej správy v konaní o priestupkoch,“ pridal Žilinka ďalšiu výhradu k uvedenej časti.
Problém vidí aj v zmene Trestného zákona, ktorou sa má neuhradenie peňažnej sankcie kvalifikovať ako trestný čin. „Nepovažujem ju za súladnú s princípom legality ani so zásadou subsidiarity a pomocnej úlohy trestného práva ako prostriedku ultima ratio,“ vysvetlil generálny prokurátor.
Zároveň vyslovil presvedčenie, že uvedené legislatívne zmeny poslanci NR SR neschvália.
Sloboda prejavu a právo na odpoveď
Kaliňák tiež avizoval, že v septembri alebo októbri pribudnú zrejme aj ďalšie zmeny v súvislosti s atentátom. Týkať by sa mohli niektorých otázok slobody prejavu či práva na odpoveď a ochrany osobnosti. Má ísť o nastavenie hraníc fungovania v slušnej spoločnosti.
„Nie je možné, aby niekto mal výhodu silového postavenia,“ podotkol s tým, že nemožno zverejniť akúkoľvek informáciu bez toho, aby mala dotknutá strana možnosť sa brániť.
Minister očakáva, že k týmto zmenám bude širšia diskusia a nepôjdu skráteným legislatívnym konaním.
Záruky na ochranu ústavného práva občanov
NR SR by mala prijať vyššie záruky na ochranu ústavného práva zhromažďovania občanov. Neplatenie pokút by sa ako trestný čin nemalo kvalifikovať. V súvislosti lex atentát to uviedol verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský.
Svoje poznámky a odporúčania k navrhovanej legislatíve tlmočil v pondelok (17. 6.) ministrovi obrany Robertovi Kaliňákovi i NR SR.
Dobrovodský zdôraznil, že jeho podnety plne rešpektujú spoločenský a bezpečnostný kontext, v ktorom je návrh zákona predkladaný. Výhrady má však napríklad k ustanoveniam, zužujúcim okruh miest, na ktorých je možné zhromaždenie uskutočniť.
Dobrovodský pripomenul európske judikáty, z ktorých vyplýva, že zákaz konania zhromaždenia na určitom mieste musí byť vždy zakotvený jasne a presne len na dosiahnutie sledovaného cieľa.
„Považujem za dôležité, aby návrh zákona obsahoval dostatočné záruky, ktoré zabránia extenzívnemu výkladu dôvodov na zákaz zhromaždení. Hrozba, pre ktorú sa má obmedziť právo zhromaždiť sa, musí byť priama a reálna, nielen hypotetická,“ dodal ombudsman.
Nové oprávnenia policajtov
Poukázal i na to, že hoci navrhovaná novela zákona o Policajnom zbore zavádza nové oprávnenie policajta požadovať od prevádzkovateľov elektronických komunikačných služieb údaje potrebné na zistenie a identifikáciu zdroja komunikácie, predmet telekomunikačného tajomstva.
Ide napríklad o meno, priezvisko či telefónne číslo osoby možno žiadať len na základe písomného súhlasu zákonného sudcu.
Otázniky má Dobrovodský aj pri návrhu zaviesť novú skutkovú podstatu trestného činu neuhradenia pokuty. Poukázal pritom na to, že už v súčasnosti je neuhradenie pokuty dôvodom na začatie správnej exekúcie.
„Tento nástroj je dostatočne efektívny na vymáhanie pokút bez potreby kriminalizácie jednotlivcov, čo by len zbytočne zaťažovalo trestnoprávny systém a súdy,“ upozornil.
„Tento návrh by bol, navyše, v rozpore s trendom zvyšovania hranice malej škody, ktorý bol doteraz obhajovaný ako krok smerujúci k zmierneniu trestnoprávnych dôsledkov pre menej závažné porušenia zákona,“ dodal verejný ochranca práv.
