Voľby do Európskeho parlamentu zasadili ranu tradičným politickým silám starého kontinentu. Posilnili nacionalistické a populistické prúdy, čo môže viesť k pritvrdzovaniu imigračnej politiky a podkopať ambiciózne klimatické plány. Uvádzajú to popredné médiá v USA.
Podľa niektorých analýz najviac zažiarila francúzska politička Marine Le Penová. Za hlavných porazených naopak označujú francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a nemeckého kancelára Olafa Scholza.
„Výsledok ukázal, že obsadenie parlamentu 27-členného bloku sa jasne posunulo doprava,“ napísala agentúra AP, ktorá voľby označila za znepokojivý signál pre tradičné strany únie. Podobne hodnotil výsledky denník the New York Times (NYT), ktorý však zdôrazňuje, že stredové politické skupiny budú mať v europarlamente naďalej väčšinu.
Výrazným motívom v americkej tlači je vzostup krajnej pravice. „Európska únia, dlho vyzdvihovaná ako post-národná bašta liberálnych hodnôt, je nielen priaznivým prostredím pre iliberálny nacionalizmus, ale potenciálne tiež ohniskom novej éry pravicovej politiky na Západe,“ uvádza komentár denníka The Washington Post (WP).
Podľa NYT zase voľby ukázali, že príklon ku krajnej pravici v Európe stále nedosiahol vrchol.
Názorová sekcia denníka The Wall Street Journal (WSJ) naopak vo svojej analýze uvádza, že nálepka krajnej pravice sa často používa zavádzajúcim spôsobom. „Pravicové strany, ktoré vyhrali, to urobili tak, že sa v mnohých otázkach posunuli k stredu.“ Píše sa v komentári, ktorý ako „hviezdu“ na tejto strane spomína Le Penovú a jej nacionalistické Národné združenie (RN).
Hviezdou sa stala Le Penová
V spravodajskom texte WSJ podotýka, že RN, ktoré vo Francúzsku zvíťazilo s obrovským náskokom, by mohlo byť v novoobsadenom europarlamente najviac zastúpenou politickou stranou. Podľa AP bola Le Penová „nepochybne hviezdou pozoruhodnej volebnej noci“.
V opačných súvislostiach sú v amerických médiách skloňovaní Macron a Scholz. Ich strany vo Francúzsku a Nemecku dostali len okolo 15 percent odovzdaných hlasov.
„Ich problémy majú ozvenu na druhej strane Atlantiku, kde (americký) prezident (Joe) Biden zvádza tvrdý súboj s trumpistickým hnutím, ktoré sa explicitne stavia do pozície spojenca protiimigračných, ‚anti-woke‘ strán európskej krajnej pravice, „píše sa v komentári WP.
Práve pri imigračnej politike alebo odklone od fosílnych palív by podľa amerických analýz mohol výsledok volieb mať najvýraznejšie dosahy. AP si všíma, že už pred voľbami sa kresťansko-demokratický tábor predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej v týchto otázkach posúval doprava, lebo cítil hrozbu zo strany radikálnejších zoskupení.
Podľa agentúry Bloomberg sa teraz nad ambicióznymi klimatickými plánmi EÚ vznášajú otázniky. Posilnenie krajnej pravice by mohlo viesť k pritvrdzovaniu imigračnej politiky.
Komentár WSJ výsledky interpretuje tak, že európski voliči chcú „Európsku úniu, ktorá rieši pálčivé problémy“. Ako jeden z nich označuje imigráciu, ďalej potom hovorí o obmedzovaní emisií skleníkových plynov „na úkor stagnujúcich ekonomík alebo prudkého rastu cien energií“.
