Slovenský jazyk na 61 percent, matematika na 58 percent. Takéto výsledky dosiahli deviataci v rámci Testovania 9. Zúčastnilo sa na ňom vyše 47-tisíc žiakov. Najlepšie výsledky zaznamenali žiaci v bratislavských okresoch. Viac si o výsledkoch povieme s analytikom Robertom Chovanculiakom z INESS.
„Tieto výsledky sa často používajú na medziročné porovnanie. Aj samotní autori týchto testov upozorňujú, že nie sú porovnateľné naprieč rokmi. A to z toho dôvodu, že testy majú v rôznych rokoch rôznu úroveň náročnosti, čiže ťažko sa z nich dá odvodzovať, či sa žiaci medziročne zhoršili alebo zlepšili,“ tvrdí analytik.
Podľa výsledkov Testovania 9 vieme identifikovať školy, ktoré zlyhávajú a ich žiaci dosahujú slabé výsledky. Najhoršie výsledky dosahujú školy na východe Slovenska. Približne polovica žiakov, ktoré tieto školy navštevujú sú žiaci zo znevýhodneného prostredia.
„Nie sme jediní na svete, ktorí majú problémy s generačnou chudobou a s deťmi, ktoré vyrastajú v zlých podmienkach. Výskum ukazuje, že týmto deťom pomôže, keď celé školy zmenia komplexne spôsob, ako pristupujú k vzdelávaniu,“ uviedol Chovanculiak.
„Napríklad školy zmenia to, ako fungujú prázdniny. Na takýchto školách neexistujú dvojmesačné prázdniny, počas ktorých tie deti veľkú časť toho, čo sa naučili, zabudnú. Deti na takýchto školách sa niekedy vyučujú aj v sobotu doobeda. Školy majú navyše prepracovaný systém, ako motivovať rodičov, čo je extrémne dôležité,“ vymenoval.
Chovanculiak dodáva, že na podobných školách úroveň náročnosti vzdelávania prispôsobia deťom.
„V zahraničí vytvorili tzv. autonómne školy, ktoré majú vysokú mieru slobody, ale zodpovednosť za výsledky. To znamená, že môžu skúmať rôzne metódy, ako pomôcť týmto deťom, ale musia dosahovať v testovaní nejaké výsledky,“ vysvetlil.
