Vylodenie spojencov v Normandii, ku ktorému došlo presne pred 80 rokmi, patrilo medzi najväčšie a najvýznamnejšie vojenské operácie druhej svetovej vojny. Plán tohto útoku proti nacistickým okupantom Francúzska schválili v auguste 1943 na konferencii v Quebecu americký prezident Franklin Delano Roosevelt a britský premiér Winston Churchill.
S odborníčkou na protokol a dejiny diplomacie Máriou Holubovou sme sa pozreli na osobnosti týchto dvoch významných svetových politikov a ich vzájomný vzťah.
Americký prezident Roosevelt viedol krajinu viac ako 12 rokov, čeliť musel veľkej hospodárskej kríze či druhej svetovej vojne. Známy je jeho výrok – jediné, čoho sa musíme báť, je strach sám.
Roosvelt ako vzor pre svojich nástupcov
„Roosevelt je veľký vzor pre svojich nástupcov, nasadil latku naozaj vysoko,“ skonštatovala Holubová. Vyzdvihla jeho taktiku a stratégiu, ktorú zvolil počas druhej svetovej vojny.
„Ukázal svojim nástupcom, ako majú pristupovať k diplomacii a rokovaniam. Je to obdivuhodný človek, ktorý položil víziu Organizácie spojených národov,“ dodala odborníčka.
Roosevelt sa podľa nej stal vzorom aj iným americkým prezidentom, ktorí si z neho brali príklad aj počas rokovaní v rámci takzvanej studenej vojny.
O Winstonovi Churchillovi sa hovorilo, že mal ťažkú povahu, často bol vo svojich vyjadreniach politicky nekorektný. Bol však jedným z prvých, ktorí vyzývali na vytvorenie „Spojených štátov európskych“.
„Považujem ho za najväčšieho politika a diplomata 20. storočia. Je to všestranná osobnosť. Známy je aj svojimi fantastickými bonmotmi, ktorými vedel usadiť svojich nepriaznivcov,“ zhodnotila jeho osobnosť Holubová.
„Jeho sila bola využiteľná len v takej kataklizmatickej a kolíznej situácii ako bola druhá svetová vojna,“ dodala.
Vzťah štátnikov
O prezidentovi Rooseveltovi sa hovorilo, že je skôr plachý a nemal v obľube verejné prejavy, Winstona Churchilla zasa pokladali za skvelého rečníka. Napriek odlišnostiam sa navzájom rešpektovali.
„Roosevelt bol taktik a stratég a našiel si taktiku aj na Winstona Churchilla. Bral ho s nadhľadom a jemu svojským humorom. Roosevelt bol filozof, zvažujúci a opatrný. Churchill bol rečník, ale fufňal, huhňal nedokončoval vety, často mu nebolo rozumieť,“ uzavrela Holubová.
