Počet ľudí s alergiami každý rok v Európe aj na Slovensku pribúda. Podľa odhadov bude na budúci rok s alergiou zápasiť až polovica európskej populácie. Alergická reakcia môže nastať aj po bodnutí hmyzom. Vo výnimočných prípadoch môže mať aj fatálne následky. Existuje pritom liečba, ktorá má takmer 100-percentnú úspešnosť.
Eszter je roky včelárkou, na bodnutia hmyzom bola preto zvyknutá. Pred siedmimi rokmi, keď stáčala med potom, čo ju jedna zo včiel uštipla do ruky, sa začala cítiť zvláštne.
„Mala som šťastie, že tam bola moja sestra, ktorá mala kedysi alergiu na včely. Veľmi ťažko som sa dostala k vzduchu, mala som záchvaty a silnú bolesť pri ušiach. Lekári neodporúčali, aby sme včelárili, ale ja som sa do toho zamilovala,“ priznala pacientka Eszter Máté Csatlósová, ktorá dostala alergickú reakciu
Alergickej reakcii po bodnutí hmyzom sa v Správach venovala Natália Dvoranová:
„Opuch tváre, jazyka, sťažené dýchanie, bolesti hlavy atď. Tých príznakov je veľmi veľa ale anafylaktický šok je najzávažnejšia forma alergickej reakcie, ktorá pacienta ohrozuje priamo na živote,“ informoval prezident Slovenskej spoločnosti alergológie a klinickej imunológie Miloš Jeseňák.
Stresujúci pohyb v prírode
Pre mnohých ľudí, ktorí v minulosti zažili anafylaktický šok po bodnutí hmyzom, môže byť pobyt v prírode v letných mesiacoch stresujúci. Dôležité je poznať prvú pomoc.
„Ak sa tam nachádza cudzie teleso, žihadlo, treba ho čo najrýchlejšie odstrániť. Nehľadajte pinzetu. Máme 2 prsty, nechty, treba to vytiahnuť. V prípade, že sa začne šíriť opuch ďalej, nie je to lokálna reakcia, treba okamžite volať tiesňovú linku,“ ozrejmil lekár záchrannej zdravotnej služby Július Pavčo.
„Deväťdesiat percent celkových alergických reakcií, tých vážnych sa vyskytne behom prvej pol hodiny. Už do 5 minút väčšinou tí ľudia vedia, že sa niečo deje,“ uviedol alergológ a imunológ Martin Hrubiško
„Pokiaľ nemám so sebou adrenalínové pero, tak je to samozrejme stabilizovaná poloha, zvlhčovať pery a to miesto kde bodla daného pacienta osa alebo včela, ochladiť napr. kryosáčkom,“ povedal Jeseňák.
„Pero je veľmi jednoduché na podávanie. Podáva sa do oblasti stehenného svalu, podržím a rátam do desať. Za ten čas sa uvoľní celý liek, následne pero môžem odstrániť,“ opísal Jeseňák.
Eszter sa po nepríjemnej skúsenosti rozhodla podstúpiť imunoterapiu. Lekári jej 3 roky postupne podávali dávky alergénu.
„Zmeny sú obrovské. Minulé leto som dostala bodnutie, úplne náhodou som šliapla na včelu a reakcia neprišla. Po 20 minútach som sa rozplakala od šťastia, že som tomu nechcela veriť,“ prezradila Eszter.
Alergénová imunoterapia má dlhodobé pozitívne účinky u približne 90 percent pacientov.
