Parlamentné voľby v Spojenom kráľovstve sa blížia. Prieskumy dlhodobo ukazujú podporu verejnosti opozičným labouristom. Ich predseda Keir Starmer vyzýva na zmenu po 14 rokoch vlády konzervatívcov.
Viacerí politológovia sa však zhodujú, že ak sa labouristi dostanú k moci, nebudú to mať ľahké. Túto rétoriku využívajú aj vládni konzervatívci a tvrdia, že zmena sa nezaobíde napríklad bez vyšších daní.
Sám Rishi Sunak však tvrdí, že s ním vyššie dane nehrozia. Ale je to pravda? Ako sa zmení postoj Británie vo vzťahu k Európskej únii po voľbách? Tieto, no aj ďalšie otázky sa opýtal spravodajca v Londýne Viliam Ovsepian politológa univerzity Queen Mary Tima Balea.
Nachádzajú sa v programových vyhláseniach konzervatívnej alebo labouristickej strany pasáže vylučujúce nejaké kroky v budúcnosti, ak zostavia vládu?
Labouristi vylúčili zvyšovanie daní. Rovnakú rétoriku zvolili aj konzervatívci. Avšak keď, alebo ak, strana vo voľbách zvíťazí, zdedí náročný ekonomický stav v krajine. To isté platí aj v prípade verejných služieb, ktoré neodkladne potrebujú investície.
V praxi to bude znamenať, že niektoré druhy daní sa budú musieť zvýšiť. Programy to vylučujú a obhájiť to bude v budúcnosti náročné.
Ak sa bavíme o psychologickom nastavení Britov, existuje možnosť, že v deň volieb bude väčšina z nich predsa len hlasovať za konzervatívnu stranu?
Myslím, že je to nepravdepodobné. Konzervatívci dlhodobo strácajú na labouristov a niekoľko dní pred voľbami sa nič nezmenilo. Môžeme povedať, že verejnosť už v tom má jasno. Nedokážem si predstaviť situáciu, v ktorej by konzervatívci dobehli stranu labouristov.
Má strana Nigela Faraga (Reform UK) šancu uspieť?
Prieskumy sú jedna vec, no Briti majú tendenciu voliť stranu, ktorá by mohla vládnuť. Hlas menším politickým subjektom považujem za protestný. Preto si nemyslím, že Reform UK získa veľa mandátov. Podobnú situáciu očakávam aj čo sa týka ostatných menších politických strán.
Myslíte si, že politické subjekty v Británii zvádzajú súboj o politický stred a centristického voliča?
Áno, myslím si, že práve strana labouristov obsadila stred na britskej politickej scéne. Je známe, že práve politický stred zvykne vyhrávať voľby. Konzervatívci, na druhej strane, potrebujú získať naspäť pravicových voličov, ktorých im prebral Nigel Farage, a preto čoraz viac opúšťajú centristickú ideológiu.
Predstavte si povolebné ráno. Čo sa zmení pre Spojené kráľovstvo, ak vyhrá jedná alebo druhá strana?
Myslím si, že ak vyhrajú labouristi, množstvo ľudí si spokojne vydýchne. Konzervatívci vládli 14 rokov, a pre mnohých bežných ľudí nepriniesli pozitívnu zmenu do života.
Hoci ľudia nebudú tancovať v uliciach tanec šťastia, budú s výsledkami spokojní a budú očakávať nejakú zmenu. Ak by vyhrali konzervatívci, videli by sme množstvo sklamaných, a hlavne prekvapených tvárí.
V predvolebnej kampani sa takmer vôbec nehovorilo o brexite. Aký postoj môžeme očakávať od strany labouristov vo vzťahu k Európskej únii (EÚ)?
Labouristi už v programovom vyhlásení uviedli, že chcú spolupracovať s Európskou úniou. Myslím si, že je to dané aj množstvom konzervatívnych voličov, ktorí v roku 2016 hlasovali za vystúpenie z Európskej únie.
Ak by labouristi zvolili tvrdý postoj voči EÚ, ľudia by si to mohli v poslednej sekunde rozmyslieť a nehlasovať za nich. Ak sa labouristi dostanú do vlády, myslím si, že sa budú snažiť o otvorenie rokovaní na úpravu zmluvy o vystúpení a obchode.
Kroky, ktoré by však viedli k vstupu na jednotný trh alebo znovupripojeniu k Únii, však nevidím ako reálne, najmä nie v prvom volebnom období. Možno neskôr.
Kedy?
To bude záležať na náladách obyvateľov Spojeného kráľovstva. Ak ľudia vyjadria záujem o opätovné pripojenie sa k EÚ, napríklad z dôvodu zlej ekonomickej situácie, to bude pre labouristov signál, aby vyjadrili záujem o prístupové rokovania s Bruselom. Bez iniciatívy obyvateľov sa však do toho hrnúť nebudú.
