Časť Francúzov začala prevádzať svoje prostriedky a úspory do cudziny v obavách z plánov ľavice, ktorá by sa vo Francúzsku mohla dostať k moci po nedávno vyhratých voľbách.
Nový ľudový front (NFP) vo svojom programe navrhuje zdanenie bohatých vo výške 90 percent alebo silne progresívne zdanenie. Podobné zámery tak urýchlili prípravy na presuny peňazí do zahraničia nielen u najbohatších, všimol si denník Le Figaro.
„Obrovské hromady peňazí práve teraz opúšťajú Francúzsko. Je to ohromujúce. Luxemburskí poisťovatelia, s ktorými spolupracujem, sa teraz prehýbajú pod prívalom nových klientov,“ povedal denníku francúzsky správca aktív.
Po víťazstve NFP v predčasných parlamentných voľbách mnoho, viac či menej majetných, Francúzov začalo vážne zvažovať, že by krajinu opustili.
Exil nie je ľahké rozhodnutie, ale prvým krokom na ceste k nemu bolo pre časť ľudí prevedenie peňazí do zahraničia. Niektorí tak urobili dokonca už po prvom kole volieb, ktoré vyhralo nacionalistické a populistické Národné združenie (RN).
„Niektorí klienti nás požiadali, aby bolo všetko pripravené na prípadný odchod (z krajiny). Niektorých sa zmocnila panika. Chcú všetko predať, zmeniť postavenie svojej rodiny. Je cítiť veľký hnev,“ opisuje právnik Philippe Lorentz. Jeho kancelária od volieb zaznamenala o tretinu viac klientov ako predtým.
Zdanenie sa mení na znárodňovanie
Líder Nepodrobené Francúzsko (LFI) Jean-Luc Mélenchon pred dvoma rokmi vyhlásil, že „nad 12 miliónov beriem všetko“. Kontroverzné opatrenie, ktoré možno považovať za konfiškáciu, sa objavilo v tohtoročnom programe NFP, ktorej je LFI súčasťou.
„Moji klienti, ktorí majú majetok nad 12 miliónov, sa nemienia nechať ošklbať,“ uvádza šéf firmy Optigestion špecializovanej na správu majetku Éric Gérard.
„Niektorí očakávajú, že hranica zajtra klesne na desať miliónov, potom možno na päť,“ zdieľa jeho obavy Benoît Lelieur z podobne zameranej firmy Aquila Avocats.
„Ľudia, ktorí dnes poctivo platia dane, si kladú otázky vo chvíli, keď sa miera zdanenia mení na znárodňovanie,“ dodáva Lelieur. Upozorňuje tiež, že hlavnou motiváciou pre odchod z krajiny nie je samotný rast daní, ale tiež celková premena nálady v spoločnosti, rast napätia a násilia, ktoré je bežné už aj medzi mládežou a deťmi.
Najvyššie dane v Európe
Francúzsko zostáva jednou z krajín s najvyšším zdanením v Európe. Povinný odpočet predstavuje 43 percent a daňový exil je veľkým lákadlom. Reakcia Francúzov po tohtoročných voľbách ale nie je historicky ojedinelá.
Podobne sa už mnohí správali po voľbách v rokoch 1925, 1936, 1981 a 2012. Vždy, keď sa vracala k moci ľavica. V roku 1981 to boli obavy z možného znárodňovania za Françoisa Mitterranda, v roku 2012 vyvolal odchody bohatých nástup Françoisa Hollandea na post prezidenta a rast daní.
Naopak, súčasný prezident Emmanuel Macron sa snaží podnikateľské prostredie podporovať. Jeho rozhodnutie rozpustiť dolnú komoru parlamentu a vypísať predčasné voľby by ale všetok pokrok v tejto oblasti mohlo vrátiť o obrovský krok späť, píše Le Figaro.
Finančníci oslovení denníkom Le Figaro uviedli, že možné daňové zmeny by štátu rovnako nepriniesli príliš veľa prostriedkov navyše. Mali by ale obrovský dopad na psychiku už tak daňovo ťažko zaťažených subjektov. Paríž sa navyše po odchode Británie z Európskej únie stal útočiskom pre časť obchodníkov na burze, ktorí by si teraz museli hľadať nové pôsobisko.
