Cesta Gruzínska do Európskej únie sa pozastavuje. Po dlhých mesiacoch špekulácií to prvýkrát verejne vyhlásil veľvyslanec Bruselu v Tbilisi. Podľa jeho slov o tom rozhodli lídri členských krajín už minulý mesiac. Tento krok je reakciou na prijatie kontroverzného zákonu o zahraničných agentoch.
Gruzínsko zmenami v prístupových rokovaniach podľa veľvyslanca EÚ príde aj o finančnú pomoc vo výške 30 miliónov eur. Tamojšie poľnohospodárstvo a vinárstvo sú pritom od podpory z Bruselu závislé.
Zákon, označovaný ako ruský, prikazuje organizáciám, ktoré získavajú viac ako 20 percent financií zo zahraničia, registrovať sa ako agenti so zahraničným vplyvom. Ešte pred jeho schválením na konci mája ho kritizovali Európska únia, OSN aj NATO. Gruzínsko varovali, že bude prekážkou v jeho ceste do eurobloku.
Gruzínskej budúcnosti v EÚ sa v Správach venovala redaktorka Alexandra Zetková:
„Gruzínsko prekvapivo tvrdí, že zákon o zahraničných agentoch približuje krajinu k Európskej únii. Ja, naopak, tvrdím, že to nie je pravda. Ak gruzínska vláda nezmení svoje postupy, nepokročí na svojej ceste k Európskej únii,“ uviedol šéf diplomacie EÚ Josep Borrell.
Nepomohli ani protesty
Znepokojenie nad legislatívou vyjadrila aj gruzínska verejnosť. Proti jej schváleniu protestovali desaťtisíce ľudí. Polícia ich rozháňala slzotvorným plynom aj obuškami. Opozičných lídrov úrady vzápätí zadržali a zbili.
Európska únia a Spojené štáty toto násilie odsúdili. Washington dokonca uvalil sankcie na popredných gruzínskych politikov, ktorí sa podľa neho podieľajú na podkopávaní demokracie.
Gruzínska vládnuca strana tvrdí, že je tento zákon potrebný. Podľa nej totiž zabráni zahraničnému vplyvu. Obavy o vývoji krajiny však vyvolala aj rastúca protizápadná rétorika a ďalší návrh zákona inšpirovaný Ruskom, ktorý by mal LGBT+ ľudí zbaviť ich práv.
Gruzínsko požiadalo o členstvo v Európskej únii v marci 2022. Štatút kandidátskej krajiny mu Brusel udelil v decembri minulého roku.
