Slovensko stále trápi energetická chudoba, ktorú treba urgentne riešiť. Je o tom presvedčený Prognostický ústav Slovenskej akadémie vied (SAV).
Energetická chudoba v súčasnosti charakterizuje stav, keď domácnosť nedokáže finančne udržiavať vo svojom bývaní vhodnú teplotu. Na Slovensku, ako v jednej z mála európskych krajín, sa už v súčasnosti nepriaznivá situácia viacej zhoršuje.
Domácnosti, ktoré nemajú dostatok finančných prostriedkov používajú na vykurovanie aj nevhodné materiály. Ide napríklad o odpad, čím spôsobujú emisie škodlivých látok do ovzdušia. Vedci zo Slovenskej akadémie vied predstavili štúdiu Energetická chudoba 2024. Podľa nej sa energetická chudoba dotýka každej štvrtej domácnosti.
„V susedných krajinách je tento podiel výrazne nižší. V Poľsku a Maďarsku 10 percent domácností, v Česku sedem percent a v Rakúsku päť domácností, ktoré sú pod hranicou chudoby, má problém s vhodnou teplotou vo svojom obydlí,“ povedala Dušana Dokupilová z Prognostického ústavu CSPV SAV.
Na energie míňame najviac
Najčastejšie sa energetická chudoba spája s nedostatkom finančných prostriedkov na úhradu výdavkov za energie. Alebo keď príjmy domácnosti nedostatočne kryjú jej výdavky na energie.
To znamená, že po úhrade nákladov za energie domácnosti zostane nedostatočné množstvo financií na pokrytie základných životných potrieb. V rámci Európy patrí Slovensko medzi krajiny s najvyšším podielom výdavkov na energie k disponibilným príjmom.
„Energeticky zraniteľná domácnosť so sklonom k energetickej chudobe je tá, ktorej celkový čistý ročný príjem, prepočítaný na počet členov domácnosti, je menší ako národný medián. Domácnosti, ktorá je v energetickej chudobe, zostane po zaplatení výdavkov na potraviny, bývanie, zdravie a dopravu mesačne priemerne 450 eur,“ uviedla vedkyňa.
Najnovšie dáta hovoria, že slovenská domácnosť dá priemerne 10,3 percenta svojho príjmu na energie. Ak však prihliadneme na počet členov domácnosti, podiel sa zvýši na 19 percent, čo znamená, že domácnosť musí do energií investovať pätinu svojich disponibilných príjmov.
Mnohé preto začínajú šetriť. To sa v mnohých prípadoch podľa slovenských vedcov spája s vykurovaním nevhodnými nosičmi energie.
„Je nevyhnutné určiť vhodné opatrenia na pomoc energeticky chudobným domácnostiam, aby sa mohla situácia začať zlepšovať. Súčasne treba rozšíriť pomoc aj pre domácnosti, ktoré ešte nemajú výrazný problém. Ale napríklad v prípade straty zamestnania by sa už ocitli vo vážnych problémoch, pokračovala vedkyňa.
Predplatená elektrina môže podľa nej v niektorých špecifických prípadoch predstavovať veľmi dobrý nástroj na riešenie energetickej chudoby. A to hlavne v domácnostiach, kde energetickú chudobu spôsobuje finančná negramotnosť, dodala Dokupilová.
