Najnovšia správa o právnom štáte od Európskej komisie (EK) Slovensku vyčíta aj chýbajúci zákon o lobingu.
Absentujúca legislatíva v praxi znamená, že naši politici či vysokopostavení úradníci nemusia informovať o tom, s kým sa stretávajú a kto ovplyvňuje prijímané zákony. Problém je to aj podľa odborníka. Úrad vlády SR zatiaľ neodpovedal, či je taká legislatíva v príprave.
Naposledy ho mala v programovom vyhlásení vláda Igora Matoviča. V koalícii však nebola zhoda a o jeho schválenie sa neúspešne pokúšali viaceré garnitúry. Reč je o zákone, ktorý by reguloval lobing.
Ján Ivančík z Transparency International ho označuje za evergreen slovenskej legislatívy. Hovorí, že ide o náročný typ regulácie, avšak podľa neho je takmer akákoľvek lepšia, ako žiadna. Kľúčový je pri nej tzv. register transparentnosti
„Mal obsahovať zoznam subjektov, ktoré sú povinné sa registrovať. Musí sa jasne vyčleniť aj zoznam osôb, ktorých možno považovať za lobistov. Efektívny register by sa mal naviazať aj na jednotlivé stretnutia, ktoré by boli verejne dostupné,“ vysvetlil Ivančík.
Lobisti na pôde európskych inštitúcií
Na pôde európskych inštitúcii takýto mechanizmus funguje dlhodobo, vysvetlila Barbara Zmušková z portálu Euractiv. Lobistov majú mimovládne organizácie ako Greenpeace, veľké technologické firmy či združenia zamestnancov alebo zamestnávateľov.
Všetci musia byť vedení v registri. Europoslanci napríklad zverejňujú aj kalendár stretnutí. „Najmä keď sú šéfovia nejakej dôležitej legislatívy, tak dávajú vedieť, s ktorými záujmovými spoločnosťami sa stretli,“ priblížila.
Dodala, že napríklad keď EK dáva von návrh legislatívy, vždy dá vedieť, s kým všetkým konzultovala. „Zverejňuje aj minúty toho stretnutia. Malo by byť transparentne povedané aj o čom sa na tom stretnutí rozprávali,“ uviedla Zmušková.
Bez zápisu v registri si neškrtnete
Marco Boggian pôsobil ako lobista v Bruseli. Hovorí, že bez toho, aby ste boli zapísaný v registri, si tam ani neškrtnete. Nemáte totiž prístup do najdôležitejších inštitúcii. Aktuálne lobuje za Združenie automobilového priemyslu v Prahe.
Lobistov si podľa neho určite nemáme predstavovať ako ľudí, ktorí chodia za politikmi s igelitkami peňazí. Svoju pozíciu popisuje ako niečo medzi advokátom a komunikačným špecialistom. Spočíva v najmä v ovplyvňovaní pripravovaných zákonov.
„Naše firmy tvoria v Českej republike odhadom osem až desať percent českého HDP. Máme prístup aj k vysoko kvalifikovaným inžinierom, ktorí sa naozaj rozumejú svojmu remeslu a tí nám dodávajú potom dáta, vhodnú argumentáciu a dokážu vysvetliť problém, ktorý by ich v budúcnosti mohol trápiť,“ vysvetlil Boggian.
To je podľa jeho slov „najväčšia úloha lobistov“. „Prepojiť biznis s vládnymi orgánmi a so štátnou správou,“ dodal. Česko schválilo reguláciu lobingu tento rok. Aj tam sa o to predtým niekoľkokrát neúspešne pokúšali.
