Na hlavný obsah

Hraboše spôsobujú pestovateľom veľké škody. Bojujú proti nimi aj pomocou dronov

K ich premnoženiu dochádza každých päť rokov.

Hraboše spôsobujú pestovateľom veľké škody. Bojujú proti nimi aj pomocou dronov
Na snímke premnožený hlodavec hraboš poľný. Foto: TASR/Roman Hanc

Hraboše poľné už tento rok spôsobili výrazné škody na úrode obilnín aj repky. Pestovatelia upozorňujú, že hlodavce sú premnožené. Straty na úrode budú zrejme ešte vyššie. Zo zničených polí sa škodcovia presúvajú na tie, kde ešte plodiny rastú. V Oponiciach pri Topoľčanoch v boji proti nim pomáhajú aj drony.

Zničené plochy od hrabošov vidieť na záberoch z drona pri repke, jačmeni či pšenici. Moderná technológia však nemusí slúžiť len na monitorovanie škôd, ale aj na cielený boj proti škodcom. V Oponiciach skúšajú využiť drony na kukuričnom poli, kam sa aktuálne hraboše presúvajú.

„Budú si hľadať prirodzený úkryt, kde budú krytí pred dravcami a kde budú mať pokoj. To znamená, že využívame drony pri monitorovaní dier hlodavcov,“ vysvetlil konateľ Vysokoškolského poľnohospodárskeho podniku SPU Pavol Findura.

Boju proti premnoženým hrabošom sa v Správach venovala redaktorka Jana Obrancová:

„My to pole nalietame vo vysokom rozlíšení, musíme lietať v nízkej výške, keďže potrebujeme detailné fotky,“ dodáva odborník na umelú inteligenciu Valentín Gál.

Menej chémie v prírode

Po prelete drona sa obrázky z poľa dostávajú do počítača, kde ich vyhodnocuje umelá inteligencia. „Funguje na báze toho, že čo vidí ľudské oko, tak rozozná aj ona. To znamená, že umelej inteligencii označíme, že čo presne hľadáme a my hľadáme nory a koncentráciu týchto nôr,“ pokračuje Gál.

Priamo do nich je totiž nutné vkladať jed proti škodcom, voľné rozhodenie po poli je zakázané. „Následne, na základe toho posielame ľudí s aplikátorom na aplikovanie rodentitídov, aby eliminovali hlodavce,“ hovorí Findura.

„Určite to má efekt hlavne pri jednoročných plodinách, kde sa nory dajú považovať za aktívne. Tu práve vidím veľký potenciál, pretože poľnohospodári nemajú veľa spôsobov, ako bojovať proti hrabošovi, a ak by sa to dotiahlo až do veľkoplošného využívania, znamenalo by to, že ušetria čas, financie a do prírody by aplikovali menšie množstvo chémie,“ skonštatoval odborný pracovník Katedry ekológie a environmentalistiky UKF Filip Tulis.

Počas šiestich rokov už hraboše spôsobili na plodinách škody za vyše 50 miliónov eur. K premnoženiu dochádza každých päť rokov. V budúcej sezóne by ich tak malo byť na poliach menej.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Regióny