Novelu Trestného zákona nemala vládna koalícia schvaľovať v zrýchlenom režime. Tvrdí to Ústavný súd (ÚS SR), ktorý dodatočne zverejnil písomné zdôvodnenie. Vo svojom náleze konštatuje, že vláda nesplnila podmienky na skrátené legislatívne konanie. Ústavu tým však neporušila.
Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) porušoval základné práva ľudí v trestných konaniach. To bol hlavný argument koalície, prečo pri schvaľovaní novely Trestného zákona zvolila skrátené legislatívne konanie.
„ÚŠP zlyhal na celej čiare a z garanta zákonnosti v exponovaných kauzách sa stal vykonávateľom zvráteného politického cieľa – zlikvidovať vtedajšiu opozíciu,“ uviedol premiér Robert Fico (Smer-SD) v decembri minulého roka.
Vyjadreniu Ústavného súdu k novele Trestného zákona sa v reportáži v Správach venoval redaktor Jakub Horáček:
Naopak, opozícia ani vtedajšia prezidentka SR Zuzana Čaputová dôvody na zrýchlené rokovanie nevideli. Dali podanie na ÚS SR, v ktorom okrem legislatívneho procesu namietali aj znižovanie trestných sadzieb a premlčacích lehôt.
„Tých argumentov je veľa. Podanie má vyše 50 strán, namietam tam rozpor s viacerými článkami Ústavy SR,“ informovala vo februári vtedajšia hlava štátu.
Koalícia porušila zákon
ÚS SR v písomnom rozhodnutí vysvetlil, že koalícia nesplnila podmienky a porušila zákon, keď novelu Trestného zákona presadila cez zrýchlené legislatívne konanie. Neporušila však ústavu.
„ÚS tento zdanlivý paradox, že porušenie rokovacieho poriadku neznamená nevyhnutne porušenie ústavy, vyslovil v minulosti už viackrát. Napríklad aj pri schvaľovaní zákonov v reforme súdnej mapy. Nie je to novinka, ono to je už skôr tradícia,“ povedal odborník na ústavné právo Radoslav Procházka.
Keď parlament rokoval o novele, koalícia skrátila rozpravu na 12 hodín. Opozícia hovorila o obmedzovaní diskusie. ÚS SR tvrdí opak. V náleze konštatuje, že opozičné strany sa mohli k novele vyjadriť a podávať pozmeňujúce návrhy.
„To je to, čo je pre Ústavný súd dôležité, či materiálne, reálne mala opozícia právo sa vyjadriť, uplatniť svoje námietky. ÚS opakovane hovorí, že tá možnosť tej opozície, či tejto alebo tej, ktorá bola predtým, väčšinou zachovaná býva,“ dodal odborník.
Radoslav Procházka predpokladá, že ÚS bude v otázke legislatívneho procesu aj v budúcnosti rozhodovať rovnako. Zmeniť by sa to mohlo, ak by rokovací poriadok národnej rady nebol iba obyčajným zákonom, ale dostal by silu ústavnej normy. Na tom by sa však museli zhodnúť koalícia aj opozícia.
