V Kyjeve opäť vystavujú starobylú zbierku skýtskeho zlata. Na Ukrajinu sa vrátila vlani z Holandska po takmer desaťročí súdnych sporov s Ruskom. Krajina si zbierku zapožičala z krymských múzeí ešte pred ruskou anexiou ukrajinského polostrova.
Moskva následne žiadala návrat artefaktov starých niekoľko tisícročí na okupovaný Krym. Skýti boli kočovným kmeňom, ktorý od 11. storočia pred naším letopočtom do 2. storočia po Kristovi obýval oblasť strednej Ázie a východnej Európy.
Návratu zbierky skýtskeho zlata na Ukrajinu sa v reportáži v relácii Rádiožurnál venovala redaktorka Kristína Chrenková:
Bohato zdobené náhrdelníky, koruny či hrebene, na ktorých sú vidieť zložité motívy zvierat, detaily bojovníkov alebo mytologické scény. Skýtske zlato je odborníkmi cenené pre svoju umeleckú hodnotu, technickú dokonalosť no má aj nevyčísliteľnú symbolickú a kultúrnu cenu.
„Dokázali sme to, dostali sme späť čo nám patrí. Je to krásne. Je to pôsobivé, nezvyčajné a originálne,“ toto sú len niektoré z reakcií návštevníkov na novootvorenú výstavu v Kyjeve, kde sa skýtske zlato vrátilo z Holandska.
Nevyčísliteľná hodnota
O artefakty vyrábané od 7. do 3. storočia pred našim letopočtom sa zaujímala už ruská cárovná Katarína Veľká, ktorá ich dávala podrobne skúmať a jej následníci v Kremli o historické objekty javia záujem tiež. Aj preto sa stali predmetom kultúrneho sporu medzi Kyjevom a Moskvou.
Zbierku si zo štyroch krymských múzeí zapožičalo na výstavu v Amsterdame Múzeum Allarda Piersona. Zmluvy podpísali Holanďania s Ukrajinou v roku 2013. Návrat ale skomplikovala ruská anexia Krymu v roku 2014 a spor o to, kam by sa zbierka mala vrátiť.
Holandské súdy nakoniec rozhodli o návrate predmetov na Ukrajinu. Kurátorka výstavy a výskumníčka v oblasti starovekej a stredovekej histórie Oksana Lifantij pre portál Nastojašče vremja hovorí, že tieto predmety sú oveľa viac ako len zlato.
„Patrili nielen Skýtom, ale aj ich potomkom neskorým Skýtom. Je tu aj zlato, ktoré patrilo Hunom a Gótom. Ide teda o veľmi rôznorodé predmety z veľmi odlišných kultúr,“ vysvetlila.
Víťazstvo na diplomatickom fronte
Historik Andrij Ivanec zase dodáva, že zbierka je pre Ukrajinu nesmierne hodnotná aj preto, že ide o prvú zmienku o jej území, ktorá sa datuje do 3. storočia pred našimi letopočtom. A hodnotný je aj samotný návrat, pretože ide o víťazstvo na diplomatickom fronte, dodáva zase ukrajinský minister kultúry Rostyslav Karandjejev.
„Rusko berie Ukrajine kultúrne dedičstvo, naše artefakty z ukrajinských múzeí. čo je v rozpore s medzinárodným právom, to znamená, že ide o zločin,“ povedal Karandjejev.
Skýti boli kočovným kmeňom, ktorý od 11. storočia pred naším letopočtom do 2. storočia po Kristovi obýval oblasť strednej Ázie a východnej Európy. Výstava nazvaná „Poklady Krymu. Návrat“ bude v Národnom múzeu histórie Ukrajiny až do definitívneho ukončenia okupácie Krymu.
