Drago je najmladší člen tímu Horskej záchrannej služby (HZS) vo Vysokých Tatrách. Desaťtýždňové šteňa sme zastihli prvý deň v práci. Začiatky jeho profesionálnej záchranárskej kariéry sú spojené s tvrdým výcvikom.
Lavínový a pátrací pes, to by mal byť vrchol kariéry tohto šteňaťa holandského ovčiaka. Je smelý a zvedavý, čo sú výborné predpoklady pre úspech. Postupne sa naučí jazdiť na snežnom skútri či vo vrtuľníku. Nateraz si zvyká na svoje „dračie“ meno.
„Dnes je prvý deň v prostredí horskej služby. Čakajú ho minimálne dva roky výchovy a tvrdej driny. V dvoch rokoch by mal urobiť skúšky a mal by sa zaradiť medzi záchranárskych psov,“ vysvetlil záchranár a psovod HZS Vysoké Tatry Jozef Šuliga.
„Na HZS máme približne 25 služobných psov, z ktorých je obyčajne 20 vo výkone. Samozrejme, že sa to mení, občas nejaký psík príde a odíde,“ dodal riaditeľ HZS na Slovensku Martin Matúšek.
Drago vystriedal svojho staršieho kolegu, šesťročného nemeckého ovčiaka Tara. Ten pre chorobu chrbtice predčasne ukončil sľubne rozbehnutú kariéru záchranárskeho psa.
„V pátracej činnosti, keď sme boli hľadať utopených ľudí, tak sa mu podarilo dvakrát lokalizovať utopeného,“ priblížil Jozef Šuliga.
Reportáž o najmladšom členovi horských záchranárov pre Správy pripravila redaktorka Ivana Ratkovská:
Pátrajú pod snehom, v sutine aj vo vode
Psy horskej služby pátrajú po ľuďoch pod snehom, v sutine, v kosodrevine či vo vode. Ale aj v ruinách budov po zemetrasení v prípade vyslania našich tímov k mimoriadnej udalosti.
„Psy HZS sú cvičené na to, aby našli osobu, pokiaľ možno živú, alebo aj mŕtvu. Verejnosti je najznámejšie hľadanie v lavíne, ale je to len zlomok z našich činností,“ uviedol Martin Matúšek.
Základom úspechu je dlhoročná práca psovoda a záchranárskeho psa. A šťastná ruka pri výbere šteňaťa. „Je to viac-menej taká lotéria, ale ja pevne verím, že z neho bude dobrý záchranársky pes,“ skonštatoval Šuliga.
