Recept na olympijský tlak spočíva podľa Michala Martikána v tréningu. Štyridsaťpäťročný kanoista má na konte päť olympijských medailí (2-2-1) a v pondelok (29. 7.) bol pri bronze reprezentačného kolegu Mateja Beňuša. V tejto sezóne ešte veterána čakajú dva preteky v tíme s čerstvým bronzovým medailistom.
Martikán získal pre Slovensko vôbec prvé olympijské zlato v ére samostatnosti, keď ako 17-ročný triumfoval v C1 na atlantských hrách v roku 1996. Na ďalších dvoch olympiádach pridal po striebre, druhé zlato získal v roku 2008 v Pekingu.
Piate OH v kariére v Londýne 2012 ozdobil bronzom. „Ja si myslím, že recept na olympijský stres je jedine v tréningu. U mňa to tak fungovalo. Ten tlak som si dokázal vytvoriť aj na tréningu pri náročných tratiach. Vidím to v tréningu, jednoznačne,“ povedal 45-ročný kanoista.
V reprezentácii je v tejto sezóne po dvojročnej pauze spolu s Beňušom a Markom Mirgorodským. Na májových ME v slovinskom Tacene získal s krajanmi bronz v hliadke. Po pondelku bude družstvo disponovať ďalšou olympijskou medailou, celkovo ich majú Martikán a Beňuš na konte súhrnne sedem (2-3-2).
„Na Slovensku má vodný slalom veľkú tradíciu, podarilo sa nám množstvo úspechov a je len skvelé, že to tak pokračuje. V poslednej dobe sa nám nie vždy darilo na vrcholných podujatiach, ale stále sme schopní držať ten náš šport na vysokej úrovni. Aj keď je to v tomto prípade individuálna Matejova medaila, jednoznačne to nakopne celý tím,“ vyhlásil štvornásobný majster sveta aj Európy.
Vyzdvihol fanúšikov
Na OH prišiel primárne na pozvanie šéfa organizačného výboru Tonyho Estangueta. Práve s Francúzom si „rozdelili“ všetky zlaté medaile v C1 od OH 1996 až do londýnskych hier. Niekdajší súperi spolu sledovali finále, v ktorom triumfoval domáci Nicolas Gestin s priepastným náskokom takmer 5,5 sekundy.
„Čo sa vody týka, bolo to slabé, ale bránky boli adekvátne k podujatiu, trať bola zaujímavá. Keď dokáže také množstvo divákov reagovať na dobrý alebo zlý prejazd, nepodržanie valca alebo zlú kombináciu a počujete od celej tribúny ‚vau‘ alebo sklamanie, je to super,“ opísal svoje pocity z parížskej olympijskej trate Martikán.
Následne ešte osobitne vyzdvihol domácich fanúšikov. „Samozrejme, bola prevaha domácich fanúšikov a vyhral domáci pretekár – atmosféra bola teda skvelá. Ani pri ostatných to ale nebolo oveľa horšie a fandili všetkým. Takých, ktorým sa nedarilo, povzbudzovali rovnako ako svojich,“ dodal.
