Rusko varovalo Arménsko pred spojením sa so Západom a vyjadrilo obavy, že by sa Jerevan mohol vydať podobnou cestou ako Ukrajina po zvrhnutí proruského prezidenta Viktora Janukovyča v roku 2014. Informuje o tom agentúra DPA.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v stredu (24. 7.) uviedol, že Arménsko si môže slobodne zvoliť svoje politické smerovanie, ale Moskva si želá, aby sa neopakoval geopolitický posun, ktorý nastal na Ukrajine. Rusko v reakcii na zvrhnutie prokremeľského prezidenta Janukovyča anektovalo Krym a podporilo promoskovské sily pri obsadzovaní častí Donbasu.
Ochladenie vzťahov
Pred viac ako dvoma rokmi, vo februári 2022, Rusko začalo totálnu vojnu proti Ukrajine.
Na Kaukaze je Rusko dlhodobo vnímané ako ochranná mocnosť pre Arménsko. V ostatnom čase sa však ich vzťahy ochladili, keďže arménsky premiér Nikol Pašinjan smeruje svoju krajinu na západ.
V dôsledku toho Rusko stálo bokom, keď azerbajdžanské jednotky obsadili sporný región Náhorný Karabach, ktorý sa nachádza medzi Jerevanom a Baku.
Peskov zdôraznil, že Rusko stále považuje Arménsko za svojho spojenca a chce s ním naďalej spolupracovať.
Etnickí Arméni z Náhorného Karabachu žili viac ako tri desaťročia v „de facto“ nezávislosti až do septembra 2023. Vtedy ofenzívou zabral toto územie Azerbajdžan a prinútil približne 100.000 Arménov odísť.
Arménsko aj Azerbajdžan sa počas uplynulých mesiacov snažili dosiahnuť pokrok v mierových rokovaniach, ktoré sa týkajú aj vymedzenia hraníc, pričom Arménsko súhlasilo s odovzdaním štyroch sporných pohraničných obcí Azerbajdžanu.
