Na hlavný obsah

Ochranári nasadili do boja proti pytliactvu rádioaktívny materiál

Vedci dúfajú, že sa nápad osvedčí.

Ochranári nasadili do boja proti pytliactvu rádioaktívny materiál
Ilustračná snímka. Foto: RTVS

Ochranári nasadili do boja proti pytliactvu rádioaktívny materiál. Vyzbrojili ním nosorožce. Dávajú im ho priamo do rohov. Opatrenie má viacero výhod. Vedci dúfajú, že sa nápad osvedčí a budú ho môcť aplikovať aj na iné ohrozené druhy ako slony či šupinavce.

Samotný proces je podľa ochranárov náročný. Najskôr musia zviera uspať, potom do rohu vyvŕtajú dieru a opatrne vložia rádioaktívny materiál.

„To, čo ste práve videli, je niečo úplne nové. Izotopy rádia sme vložili do rohu, aby sme ho znehodnotili. V boji proti pytliactvu musíme byť inovatívni,“ vysvetlil riaditeľ radiačnej a zdravotníckej fyziky James Larkin z Univerzity Witwatersrand.

Novej technike ochrany nosorožcov sa v relácii Správy :24 venovala redaktor Kamil Kolenič:

Vedci z Južnej Afriky už takto „vyzbrojili“ dvadsať nosorožcov. „Robíme to aj preto, že to výrazne uľahčuje zachytávanie týchto rohov, keď sa s nimi obchoduje cez medzinárodné hranice. Existuje totiž globálna sieť monitorov radiácie, ktoré navrhli tak, aby zabránili jadrovému terorizmu,“ dodal Larkin.

Chcú zachrániť populáciu nosorožcov

Podľa údajov Medzinárodnej únie na ochranu prírody žilo na začiatku 20. storočia na svete okolo pol milióna jedincov. V súčasnosti ich je zhruba 27-tisíc.

„V minulosti sme eliminovali pytliactvo tým, že sme nosorožcom rohy odstránili. Po niekoľkých rokoch sme však zistili, že to negatívne ovplyvňuje sociálnu štruktúru nosorožcov. Sú to veľmi teritoriálne zvieratá a bez rohov nemôžu brániť svoje územie,“ ozrejmil dekan Katedry vedy Nithaya Chetty z Univerzity Witwatersrand.

Nový prístup život nosorožcov nijako neovplyvní. „Pre nosorožce je to úplne bezpečné. Dávka rádioaktivity je veľmi nízka. Dôkladne sme to testovali. Naopak, pre pytliaka to bezpečné nie je. Myslím, že je to výborný nápad,“ domnieva sa zakladateľ sirotinca pre nosorožcov Arrie van Deventer.

Len v Južnej Afrike zomrie rukou pytliakov viac ako 500 nosorožcov ročne. Výraznejší pokles pytliactva krajina zaznamenala okolo roku 2020 na vrchole pandémie ochorenia COVID-19. Po jej konci a uvoľnení opatrení sa však čísla opäť zvýšili.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Svet