Nový zákon o Audiovizuálnom fonde má podľa predkladateľov sprehľadniť rozhodovanie o podporených dielach. Odborníci zákon kritizujú, podľa nich môže narušiť filmovú produkciu a oklieštiť slobodu tvorby.
Na podporu audiovizuálnej kultúry má smerovať po novom 6,2 milióna eur. Vlani to bolo šesť miliónov. Novela začne platiť od 1. augusta.
O tom, kam pôjdu peniaze na audiovizuálne projekty, nebude rozhodovať riaditeľ, ale 13-členná rada fondu. Rezort kultúry nominuje päť členov. Nebude mať teda väčšinu, no bude môcť blokovať rozhodovania.
Zmenám v audiovizuálnom fonde sa v Správach RTVS venovala redaktorka Lea Hubová:
„Noví členovia budú pochádzať z rôznych segmentov audiovizuálneho sektora a budú to nezávislí odborníci,“ uviedla riaditeľka odboru kom. ministerstva kultúry Petra Bačinská.
„Film má režírovať režisér, ktorý sa možno v minulosti ohradil proti vláde. Zrazu má rada schváliť podporu takéhoto projektu deviatimi hlasmi. To znamená, že minimálne jeden z tých hlasov musí byť priamo volený človek z ministerstva kultúry. Zdrží sa hlasovania a ani nemusí hlasovať negatívne. Jednoducho nepríde na radu alebo sa zdrží a projekt neprejde,“ vysvetľuje prezidentka Slovenskej filmovej a televíznej akadémie Katarína Krnáčová.
Môže to narušiť rozbehnuté projekty
Podľa poslanca Romana Michelka sa blokačnou menšinou zastavia niektoré projekty, ktoré urážajú napríklad náboženské cítenie.
„Ak si niekto už dovolí na základe scenára povedať, že niečo bude zvrhlé alebo nebude zvrhlé, ja v tom vidím jednoducho to, aby to verejnosť prijala. V podstate to je páka na to, aby sa zastavili projekty, ktoré nebudú vyhovovať,“ myslí si bývalý minister kultúry Marek Maďarič.
Odborníci sa zhodujú, že nový zákon môže narušiť výrobu už rozbehnutých filmových projektov. „Myslím si, že to dočasne prinesie zastavenie podpornej činnosti fondu. Aplikácia do vnútorných mechanizmov a procesov nebude jednoduchá a podlieha aj schvaľovaciemu mechanizmu,“ priblížil bývalý riaditeľ AVF, rektor Vysokej školy múzických umení Martin Šmatlák.
Bývalý minister kultúry poukazuje na to, že Audiovizuálny fond potrebuje zmeny. Napríklad, aby štát investoval viac peňazí do menšieho počtu projektov, čím by sa skrátila ich výroba.
„Producenti idú do obrovského rizika, krvopotne zháňajú peniaze. Ak sa teraz stane, že tento jeden článok vypadne, prípadne aj najväčší koproducent pre Audiovizuálny fond – Slovenská televízia, tak to môže naozaj položiť slovenskú kinematografiu,“ varuje Maďarič.
Minulý rok sa na Slovensku vyrobilo s podporou Audiovizuálneho fondu viac ako 40 koprodukčných filmov.
