Opozícia kritizuje postoje prezidenta a vládnych predstaviteľov k Ukrajine pred samitom NATO. Podľa nej je v záujme Slovenska podpora nášho suseda vrátane vojenskej pomoci. Prezidenta vyzýva, aby sa vo Washingtone jasne postavil na stranu Ukrajiny.
Opozičné strany tvrdia, že akákoľvek podpora Ukrajiny je dôležitá a rozhodujúca aj pre bezpečnosť Slovenska.
„Ak Ukrajina neuspeje a ruské vojská prídu, nebodaj až po slovenskú hranicu, tak sme, že v úplne inej situácii, ako sme boli pred ruskou agresiou. Znamená to, že investori nebudú na Slovensko chodiť. Znamená to, že budeme musieť míňať oveľa viac na obranu, ak sa staneme jeden z tých štátov v nárazníkovej zóne,“ uviedol podpredseda Zahraničného výboru NR SR Tomáš Valášek (PS).
Opozícia hovorí, že pre Ukrajinu je cesta k úspechu aj členstvo v Severoatlantickej aliancii. Keďže je však vo vojne, musí splniť všetky podmienky na vstup. Členstvom by získala bezpečnostné záruky.
Samitu NATO a postojom slovenských politikov sa v Správach venovala Karolína Janičíková:
„Krajiny, ktoré boli neutrálne ako Fínsko alebo Švédsko, vstúpili do Aliancie, vzdali sa svojej neutrality, pretože vnímajú hrozby. A tie sú jasné, jednoznačné. Najväčšie idú z Ruskej federácie, pretože tá absolútne ignoruje medzinárodný poriadok a medzinárodné právo,“ povedal poslanec NR SR Juraj Krúpa (SaS).
Mierové rokovania
Prezident Peter Pellegrini reagoval, že Slovensko môže byť mostom, ktorý západ a východ zblíži. Povedal, že dobré vzťahy s východom budú do budúcnosti dôležité. Opozícia reagovala, že mierové rokovania sa nezačnú cestou do Moskvy.
„Rokovať s predstaviteľmi teroristického štátu o mieri neprináša a neprinieslo doteraz žiadne výsledky podmienkou je, aby Ukrajina bola tak silná a Rusko tak vyčerpané, aby naozaj tu bola, že vzájomná ochota rokovať,“ dodal Krúpa.
„Sme tiež súčasťou rokovaní, ktoré začali v Ženeve, ktoré prešli mierovým plánom, ktoré navrhla Ukrajina. Medzinárodné spoločenstvá v tomto pláne žiadali hlavne ochranu civilného obyvateľstva na Ukrajine. Je to ako prvý krok, ktorý by mohol viesť k spravodlivému a trvalému mieru. Keď chceme dosiahnuť spravodlivý mier, musí byť Ruská federácia ochotná sadnúť si za rokovací stôl. To sa zatiaľ doteraz nestalo,“ uviedla europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH).
