Poníženie pre prezidenta Emmanuela Macrona a prelomenie dlhoročného tabu spojeného s voľbou krajnej pravice. To podľa európskych médií prinieslo nedeľňajšie (30. 6.) prvé kolo parlamentných volieb vo Francúzsku.
Zahraničné denníky a weby hovoria o jasnej prezidentovej porážke po voľbách, v ktorých Národné zhromaždenie získalo 33 percent hlasov, koalícia ľavicových strán 28 percent a Macronov centristický blok necelých 22 percent hlasov.
O výsledkoch prvého kola francúzskych parlamentných volieb sme sa rozprávali s politológom z Masarykovej univerzity v Brne Michalom Pinkom:
Výsledky prvého kola volieb podľa politológa Michala Pinka naznačili veľkú neistotu. „Žiadna väčšina, ktorá by stála za prezidentom, sa pravdepodobne neobjaví,“ vyhlásil.
Dodal, že výsledky prvého kola volieb posilnili obavy Emmanuela Macrona a potvrdili trendy, ktoré vo Francúzsku vidíme za posledných 20 rokov.
Druhé kolo volieb čaká Francúzsko v nedeľu (7. 7.) „Na jednej strane sa dá predpokladať, že bude kopírovať výsledky prvého kola. Dôležité však je, ako budú vyzerať rokovania, ktoré v túto chvíľu prebiehajú. To znamená, ako sa predstavitelia prezidentského tábora zhodnú alebo nezhodnú s predstaviteľmi spojenej ľavice na vzájomnej podpore jednotlivých kandidátov,“ upozorňuje Pink.
„Podľa toho bude jasné, ako veľmi sa im potom bude chcieť hľadať nejakú spoločnú tesnú väčšinu alebo aké riešenie zvolí prezident,“ dodáva politológ.
Úradnícka vláda
V hre je teoreticky aj úradnícka vláda. „Ak by sa nedala zostaviť žiadna vlády-schopná väčšina, tak by sa na rok chopila exekutívnej úlohy úradnícka vláda, ktorá by krajinu priviedla k ďalším mimoriadnym voľbám, ktoré by sa konali niekedy budúci rok na prelome leta,“ priblížil politológ.
Výsledok druhého kola môže ohroziť zvyšok mandátu prezidenta Macrona. „Ten do svojho druhého mandátu vstupoval s oslabenou pozíciou. Počty jeho poslancov na pôde Národného zhromaždenia síce tvorili väčšinu, ale nie absolútnu väčšinu. Pri svojom hlasovaní potreboval vyjednávať ad hoc s jednotlivými parlamentnými klubmi,“ pripomína Pink.
„V tejto chvíli Macron čelí jasnej hrozbe kohabilitácie. To znamená súžitiu prezidenta a premiéra z odlišných politických strán. To nie je vôbec ľahká úloha, ktorú by vo Francúzsku dokázal Macron zvládnuť,“ upozorňuje odborník.
Podľa politológa Národný front Marine Le Pennovej za posledných 25-30 rokov mení rétoriku. „Už to nie sú antisemitské výroky jej otca, spochybňovanie základných princípov liberálnej demokratickej spoločnosti, vystúpenie z Európskej únie, opätovné zavádzanie frankov a podobne. Teraz hovoria už len o reformách, ktoré by viedli k zmene súčasného poriadku,“ hovorí.
Pink pripomína, že medzinárodné dohody a prezident Macron by Národnému frontu aj tak nedovolili zrealizovať ich predvolebné sľuby, ako si to ich voliči predstavujú.
