Časť novely trestných kódexov môže definitívne nadobudnúť účinnosť. Rozhodol o tom Ústavný súd. V rozpore s ústavou nie je podľa neho ani zníženie premlčacích lehôt či nižšie tresty za ekonomickú trestnú činnosť.
Viaceré aj mediálne známe kauzy sa definitívne premlčia. Ústavný súd pozastavil len malú časť trestnej novely. Pri rušení Úradu špeciálnej prokuratúry senát problém nevidel.
Zníženie trestov za korupciu poznačí veľké kauzy ako Mýtnik, Dobytkár či Očistec. Oligarcha Jozef Brhel, finančník Martin Kvietik alebo podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer-SD) tak môžu v prípade dokázania viny vyviaznuť len s podmienkou.
„Teraz hrozí páchateľovi, ktorý príjme úplatok desať až pätnásť rokov, ak príjme úplatok v sume minimálne 133-tisíc eur. Podľa nového sa táto suma zvyšuje na 700-tisíc eur a trest je štyri až desať rokov odňatia slobody. To znamená, že to môže byť aj podmienečný trest,“ vysvetlil vedúci Katedry trestného práva Univerzity Komenského (UK) v Bratislave Jozef Čentéš.
Kauzám, ktoré sa vďaka novele Trestného zákona premlčia, sa v Správach RTVS venoval redaktor Timotej Pisch:
Mimovládne organizácie a opozícia kritizujú, že táto časť novely je ušitá pre ľudí napojených na vládu. Podobný názor má aj politológ.
„Tie paragrafy, ktoré sa týkajú ľudí blízkych Smeru alebo priamo poslancov za Smer, ktorí nejako benefitujú z toho, že sa legislatívna úprava zmení,“ povedal politológ Katedry politológie UK v Bratislave Samuel Spáč.
„Konštatovali sme úplne spoľahlivo, že napadnutý zákon bol prijatý pre všetkých, pre neurčitý okruh ľudí,“ uviedol sudca Ústavného súdu Peter Straka.
Prípad vraždy Daniela Tupého
Po zmene zákona sa okrem iných premlčí prípad vraždy študenta Daniela Tupého z novembra 2005. Obžalovaný advokát Adam Puškár napriek tomu avizoval, že chce, aby súdny proces pokračoval.
„Trestný poriadok umožňuje, že ak by išlo aj premlčaný skutok, tak obvinený môže vyhlásiť, že on trvá na prejednaní veci. Dôvodne očakáva, že bude oslobodený spod obžaloby. To znamená, že je to výhodné z hľadiska jeho reputácie,“ priblížil Jozef Čentéš.
Novela Trestného zákona by mala uľaviť aj slovenským väzniciam. Na slobodu by sa malo dostať približne tisíc drobných zlodejov.
„Myslím, že tu bola absolútna zhoda aj v akademickom prostredí, aj v aplikačnej praxi, že tzv. horalkové krádeže už nemajú čo robiť. Ľudia, za to, že spáchajú priestupkovú recidívu, by nemali ísť do výkonu trestu,“ povedal profesor Právnickej fakulty UK v Bratislave Tomáš Strémy.
Ústavný súd označil za protiústavnú napríklad časť novely, ktorá by spätne umožňovala ministrovi spravodlivosti zasahovať do uzavretých dohôd o vine a treste, či ustanovenia o prepadnutí majetku.
