Čiastočné prerušenie dodávok ruskej ropy cez ropovod Družba nie je podľa analytikov problém. Dodávky od ruskej spoločnosti Lukoil, ktoré v posledných dňoch blokuje Ukrajina, by mohli nahradiť iné ruské firmy. Navyše sú aj nové trasy, cez ktoré sa ropa môže dostať do bratislavskej rafinérie.
Cez ropovod Družba prúdi z Ruska na Slovensko väčšina ropy, ktorú spracováva bratislavská rafinéria.
„Slovnaft už teraz spracováva asi štvrtinu inej ako ruskej ropy. Takže nejakých 75 percent je stále ruská ropa, ktorú spracováva, ktorá ide práve cez tú Družbu. Z toho nejakých 40 percent je ten Lukoil, takže mu to bude chýbať,“ priblížil analytik portálu energieprevas.sk Jozef Badida.
„Zmení sa len dodávateľ. Lukoil toho predá na Západ menej. Ale o to viac potom budú môcť predať ostatné spoločnosti, ktoré ďalej môžu obchodovať so Západom, ako Rosněfť a podobne,“ skonštatoval hlavný ekonóm investičnej skupiny Natland Petr Bartoň.
Prerušeniu dodávok ruskej ropy cez ropovod Družba sa v reportáži v Správach venoval redaktor Vladimir Amrich:
Na Slovensko môže ropa pritekať aj z južného ropovodu Adria cez Chorvátsko, hoci za vyššie poplatky.
„Je tam určitý politický problém z minulosti medzi Chorvátskom a Maďarskom. Pravdepodobne aj to vedie k tomu, že tie poplatky cez to Chorvátsko pre ropu, ktorá ide o do Maďarska a na Slovensko, sú vyššie ako Slovnaft platí Transpetrolu na Slovensku,“ myslí si Badida.
V krajnom prípade by sa mohol spustiť aj reverzný tok z Česka. To už dokáže dovážať ropu aj z Nemecka cez ropovod TAL. „Tá rúra, ktorá z Česka vedie na Západ, je dostatočne silná, aby zásobila Českú republiku, ale aby v nej zostala aj nejaká kapacita pre Slovensko,“ podotkol Bartoň.
Problém pre Moskvu, nie pre domácich
Krátkodobý výpadok dodávok ropy nepredstavuje pre domáci trh problém. Tak štátne firmy, ako aj bratislavská rafinéria totiž majú rezervy ropy na niekoľko mesiacov.
Na druhej strane, pokles príjmov z predaja ropy môže pre Moskvu predstavovať problém. Ruská ekonomika z veľkej časti funguje len vďaka masívnym štátnym dotáciám do zbrojárskeho priemyslu.
„Viac než 40 percent výdavkov ruského štátneho rozpočtu smeruje na vojnu, jednak na výrobu súvisiacu s vojnou, a na financovanie operácií na Ukrajine,“ uviedol ekonóm Globsec Vladimír Vaňo. Moskva oznámila, že už nebude zverejňovať niektoré údaje o stave ekonomiky.
„Je veľkou chybou v množstve západných krajinách, kde si ľudia bežne v krčme hovoria, že indikátory majú lepšie a že Rusko je v lepšej kondícii než na Západe. Ide o mýlku, pretože indikátory strácajú výpovednú hodnotu. A keď ich budeme naďalej sledovať, budeme len ďalej šíriť ten mylný obraz o skutočnom stavu ruskej ekonomiky,“ dodal Bartoň.
Situáciou s prerušením dodávok ropy od ruskej firmy Lukoil by sa mal zaoberať aj Brusel. Európsku komisiu o to požiadala slovenská a maďarská diplomacia.
