Skupina 63 poslancov Európskeho parlamentu (EP) z viacerých politických skupín a viacerých členských krajín EÚ v spoločnom liste vyzvala v utorok (16. 7.) vedúcich inštitúcií EÚ, aby zbavili Maďarsko jeho hlasovacích práv.
Ide o reakciu europoslancov na nedávne návštevy maďarského premiéra Viktora Orbána v Moskve a Pekingu, naznačili tlačové agentúry Reuters a APA, informuje spravodajca TASR.
Viktor Orbán sa minulý týždeň, na úvod maďarského predsedníctva v Rade EÚ, stretol s americkým republikánskym prezidentským kandidátom Donaldom Trumpom, predtým vycestoval na Ukrajinu, kde sa stretol s prezidentom Volodymyrom Zelenským, neskôr v Moskve rokoval s prezidentom Vladimirom Putinom a v Pekingu s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom.
Orbán svoje cesty označil ako „mierovú misiu“ s cieľom ukončiť vojnu na Ukrajine, neinformoval však dopredu o nich lídrov ostatných členských krajín EÚ a nemal ani mandát rokovať v mene Únie.
Orbánov list
Orbán o svojich mierových víziách následne napísal list lídrom Európskej únie. V texte, ktorý adresoval šéfovi Európskej rady Charlesovi Michelovi, a poskytol aj všetkým krajinám bloku, maďarský líder bez podrobností tvrdí, že rusko-ukrajinský konflikt sa v blízkej budúcnosti radikálne vyostrí. Píše však, že kandidát Republikánskej strany do Bieleho domu Donald Trump je pripravený sa okamžite po svojom prípadnom víťazstve v prezidentských voľbách v USA zasadiť o mier na Ukrajine.
Uvádza, že súčasný americký prezident Joe Biden nie je schopný zmeniť súčasnú politiku Spojených štátov, zameranú vraj na podporu vojny, a nemožno od neho očakávať, že začne novú politiku.
„Môžem jednoznačne vyhlásiť, že (Trump) krátko po svojom volebnom víťazstve nebude čakať na inauguráciu a bude pripravený okamžite konať ako sprostredkovateľ mieru. Má na to podrobné a dobre podložené plány,“ tvrdí maďarský premiér.
V liste tiež tvrdí, že v prípade Trumpovho víťazstva vo voľbách sa podiel USA a EÚ na pomoci Ukrajine výrazne zmení v neprospech Únie.
Orbán preto varuje, že v prípade zmeny americkej politiky by EÚ buď mala akceptovať rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou, alebo prevziať zodpovednosť za financovanie ukrajinskej obrany. Nabáda tiež Úniu, aby obnovila priame diplomatické styky s Ruskom a začala rokovania „na vysokej úrovni“ s Čínou o mierovom východisku z vojny na Ukrajine. EÚ od začiatku konfliktu zdôrazňuje, že podobu rokovaní o mieri si musí sám vybrať Kyjev a bez ukrajinskej účasti nie sú rokovania o mieri možné.
Spoločný list Orbánovi
Poslanci v spoločnom liste, ktorý inicioval estónsky poslanec Riho Terras z tábora ľudovcov, tvrdia, že Orbán zámerne svojim hostiteľom naznačil, že koná v mene celej EÚ, nemal však na to právomoc a vyzývajú predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú, predsedu Európskej rady Charlesa Michela a predsedníčku EP Robertu Metsolovú, aby urobiť všetko čo je v ich silách a odobrali Maďarsku hlasovacie práva.
„Premiér Orbán už spôsobil značné škody využívaním a zneužívaním úlohy predsedníctva v Rade EÚ,“ uvádza sa v liste, ktorý skupina europoslancov zverejnila aj na sociálnych médiách na platforme X.
Strata hlasovacích práv?
Nespokojní poslanci zároveň naznačili, že Orbánovo konanie si vyžaduje „skutočné činy“, ako je napríklad pozastavenie hlasovacích práv Maďarska v Rade EÚ. Pretože doterajšia prax ukázala, že iba verbálne odsúdenie tejto situácie nemá žiadny účinok.
Hovorca maďarského Stáleho zastúpenia pri EÚ v Bruseli na žiadosť o vyjadrenie k obsahu listu neodpovedal, upozornila agentúra Reuters.
List podpísali europoslanci z viacerých politických skupín v EP, vrátane Európskej ľudovej strany (EPP), socialistov a demokratov (S&D), liberálov z Obnovme Európu (RE), Zelených a tiež členov Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR).
Poslanci Európskeho parlamentu nezohrávajú žiadnu oficiálnu úlohu v procese pozastavenia hlasovacích práv nejakej členskej krajiny v Rade EÚ, môžu ale zvyšovať politický tlak na Európsku komisiu a Radu EÚ, aby prijali tvrdšie opatrenia voči vláde, ktorá podľa europoslancov porušuje základné hodnoty a pravidlá fungovania EÚ.
Maďarsko je v súčasnosti jedinou členskou krajinou, proti ktorej prebieha právny postup podľa článku 7. Lisabonskej zmluvy. Ten môže viesť EÚ k strate hlasovacích práv. Na to je však potrebné jednomyseľné rozhodnutie ostatných členských štátov.
