Štát by chcel získať možnosť vstupovať do vodárenských spoločností. V súčasnosti ich vlastnia prevažne mestá a obce. Naopak, súkromníci ani štát nemajú prístup medzi akcionárov.
Minister tvrdí, že ak by takáto možnosť bola, pomohlo by sa najmä obciam, ktoré vlastnia minoritné podiely vo vodárňach.
Podľa neho je súčasný systém neudržateľný. Najmä, keď vodárne bojujú s miliónovými investičnými dlhmi. Opozícia chce vidieť konkrétny návrh a ministrovi odkazuje, že diabol sa skrýva v detailoch.
V roku 2001 prešli štátne podniky Vodárne a kanalizácie zmenou. Fond národného majetku previedol zásobovanie vodou do rúk samospráv. Po viac ako dvoch desaťročia minister životného prostredia vyhlasuje, že súčasný model fungovania vodární je neudržateľný.
Dôvodom sú nazbierané investičné dlhy, ktorým podniky čelia, najmä havarijnému stavu potrubí. Minister chce preto otvoriť štátu dvere do vodární.
„Ministerstvo financií alebo ministerstvo životného prostredia bude mať predkupné právo na všetky akcie, keď obce buď ich nechcú vlastniť, alebo by ich chceli za niečo zameniť,“ uviedol minister životného prostredia Tomáš Taraba (SNS).
Poslanec Jozef Hajko z KDH je presvedčený, že samosprávy by si mali ponechať silné slovo vo vodárňach. Dôležitú úlohu štátu vníma skôr pri regulácii cien vodného a stočného. Podľa poslanca by mala vláda využívať existujúce cesty, ako pomôcť vodárňam pri výmene starých potrubí.
„Nevidím dôvod, aby silou mocou štát vstupoval ako investor do týchto firiem a žiadal si akcionársky podiel. Nech otvorí tie linky, ktoré existujú na Slovensku, ale týka sa to hlavne eurofondov,“ skonštatoval Hajko.
„Diabol skrytý v detailoch“
Ak by štát vstúpil do vodární, rokmi nakopené investičné dlhy by sa aj tak okamžite nevyriešili, odkazuje poslanec SaS Marián Viskupič. Podľa neho je otázkou, či by vôbec vláda našla dostatok peňazí, keďže verejné financie sú v katastrofálnom stave.
„Vždy je diabol skrytý v detailoch. Pravidlá sú veľmi dôležité – ako by boli nastavené. Jedna vec je skupovanie za trhovú cenu, druhá vec je za štátom stanovenú cenu z toho dôvodu, aby sa to nedostávalo mimo verejný sektor,“ podotkol Viskupič.
Poslanec na druhej strane pripúšťa, že prípadný vstup štátu medzi vodárenských akcionárov by mohol znížiť tlaky na pokusy o ich privatizáciu.
V roku 2015 napríklad rozhodla Skalica, ktorá poskupovala minoritné podiely v Bratislavskej vodárenskej, že ich odpredá Grafobalu Ivana Kmotríka. Do cesty sa vtedy postavili stanovy vodární. Minister Tomáš Taraba sa odvoláva na zákon a ubezpečuje, že privatizácia vodární súkromníkmi nehrozí.
„Nikto iný, len subjekt verejného práva, môže byť vlastníkom týchto akcií,“ reagoval Taraba. A to sú mestá a obce. Minister avizuje, že s riešením prípadného vstupu štátu do vodární príde na jeseň.
