Iba 12 percent domácností platí za také množstvo komunálneho odpadu, aké reálne vyprodukujú. Väčšina obcí zaň účtuje paušálny poplatok. Aj preto je Slovensko jeden z najväčších producentov netriedeného komunálneho odpadu v Európskej únii. Do roku 2030 sme sa zaviazali znížiť jeho množstvo o 60 percent.
V obci Dojč sa pred piatimi rokmi rozhodli namiesto zdražovania zaviesť množstvový zber. Za odvoz odpadu totiž platili 24-tisíc eur ročne, ale od občanov vybrali o niekoľko tisíc eur menej. Každé kilo odpadu, ktorý občan vyhodí, sa teraz váži.
Nový systém poplatkov za komunálny odpad priblížila v Správach redaktorka Natália Krížová:
„Zišli sme z 300 ton odpadu na 110, čo sa týka komunálu, a veľmi sa nám zvýšila miera vytriedenia, takže sme išli nad 60 percent,“ ozrejmila starostka obce Dojč Slavomíra Melišová.
Obyvatelia sú s nižšími poplatkami spokojní. Napríklad za minulý rok zaplatila štvorčlenná domácnosť v Dojči, ktorá vyprodukovala 99 kíl odpadu, za jeho odvoz približne 44 eur.
„Každé auto je vybavené váhou. Ak obyvateľ chce vedieť, koľko mal vo svojej nádobe, vie si to na tom aute v tom momente výsypu aj skontrolovať,“ vysvetlila Melišová. Za vytriedené zložky ľudia neplatia. Triedený zber zastrešuje štát.
„Zavedenie množstvového zberu zmesového komunálneho odpadu je prostriedok, ktorý motivuje obyvateľov daného územia viac triediť a produkovať menej zmesového komunálneho odpadu. Ministerstvo plánuje vyhlásiť ešte v tomto roku výzvu na takýto typ zberu,“ uviedlo ministerstvo životného prostredia.
Obcí, v ktorých ľudia zaplatia iba za to, čo vyhodia, je momentálne 307. Hlavné mesto chce tento systém zaviesť v najbližších rokoch. „Už sme začali s umiestňovaním RFID štítkov na zberné nádoby. Máme nainštalované na vybraných vozidlách senzory, ktoré testujeme,“ povedala hovorkyňa spoločnosti Odvoz a likvidácia odpadu Zuzana Balková.
V Bratislave bude podľa hovorkyne prechod na tento systém postupný. Treba prepojiť vážiaci a evidenčný systém pre viac ako 120-tisíc zberných nádob s údajmi o ich užívateľoch.
