Dramatik, režisér, herec, textár, ale tiež zakladateľ a umelecký šéf Radošinského naivného divadla. Stanislav Štepka má na svojom konte desiatky hier a filmov.
Jeho diela sa stali legendami – Repliky z hier Človečina, Pavilón B, Jááánošík, Ženské oddelenie – a veľa ďalších zľudoveli. Za svoju tvorbu získal množstvo ocenení, medzi nimi aj Krištáľové krídlo za celoživotné dielo. V piatok (26. 7.) oslavuje jubilejných 80 rokov.
S jubilantom Stanislavom Štepkom sa rozprávala redaktorka Andrea Šuvadová. Pozrite si jej reportáž z relácie Správy:
Stanislav Štepka začínal ako ochotník vo svojej rodnej Radošine. V tvorbe ho inšpirovalo české divadlo Semafor, vďaka ktorému spoznal malé javiskové formy. V roku 1963 preto napísal svoju prvú hru Nemé tváre alebo Zver sa píše s veľkým Z.
„Ja som si pozrel prvú hru pána Suchého Jonáša Dingl-dangl, že už mám svoju školu a svojho pána učiteľa. Hoci sme celý život išli každý inou cestou. Semafor porovnávať s naším divadlom nie je možné. Ale je možné porovnávať tú najzákladnejšiu vec. Ten najzákladnejší odkaz, že máme obidvaja, pán Suchý a ja, rovnaký názor na humor,“ povedal Štepka.
Inscenácie Radošinského naivného divadla vždy dávali zrkadlo svojej dobe, na ktorú poukazovali jedinečným naivným humorom.
Inšpiroval aj svoje deti
Stanislav Štepka k tvorbe inšpiroval aj svoje deti. Syn Juraj si ako filmový režisér a producent vždy rád vypočuje otcove pripomienky k vlastným projektom.
„Jemu sa páči výtvarnosť, napríklad. Má hrozne rád kompozície, keď sú vymyslené tie kompozície, má hrozne rád farebnosť, keď je zladená. Keď proste v tom filme všetky tie zložky nejakým spôsobom fungujú. A má hrozne rád naozaj ten meliesový svet filmový, ktorý bol v niečom rôznym výtvarný,“ uviedol syn Stanislava Štepku – Juraj Štepka.
S Radošinským naivným divadlom spolupracovali a dodnes spolupracujú aj mnohí obľúbení herci ako Csongor Kassai, Monika Hilmerová, Michal Kubovčík či Soňa a Zuzana Norisové. Nezabudnuteľnou súčasťou RND je aj roky po smrti Katarína Kolníková.
„Často sa ma mnohí pýtajú, že ako sa cítim. Ja hovorím sa, najlepšie cítim v divadle počas predstavenia tam odídu všetky choroby, hoci niekedy to telo mi dáva všelijaké signály, ale potom príde večer, predstavenie a všetko to nejako sa vyrovná,“ uzavrel Stanislav Štepka.