Mačky zrejme do určitej miery trúchlia, keď v domácnosti uhynie iný maznáčik. A týka sa to aj psov, uvádza britský server The Guardian s odvolaním sa na štúdiu vedcov z americkej Oaklandskej univerzity zverejnenú v časopise Applied Animal Behaviour Science.
Majitelia vysledovali, že ich mačky mali problémy so spánkom, menej žrali a menej sa chceli hrať. Naopak, viac vyhľadávali pozornosť ľudí a ďalších zvieracích maznáčikov. Alebo sa naopak držali bokom o samote a vyzeralo to, že hľadajú uhynutých zvieracích spoločníkov.
Autori štúdie tak spochybnili presvedčenie, že mačky sú nespoločenské. Dospeli k záveru, že prežívanie straty je zrejme univerzálne.
Trúchlenie je v zvieracej ríši rozšíreným javom. Vie sa to o slonoch, delfínoch a šimpanzoch. Talianski vedci nedávno uviedli, že sa to týka aj psov, u ktorých sa prejavovali zmeny správania v situácii, keď uhynul iný pes v domácnosti.
Skúmali vyše 450 mačiek
Výskumníci z Oaklandskej univerzity podotýkajú, že u mačiek nebolo také zrejmé, že by ich správanie svedčilo o tom, že trúchlia.
Na ich výskume sa podieľali majitelia viac ako 450 mačiek, ktorí mali doma ešte inú mačku alebo psa a tento maznáčika v nedávnej dobe uhynul. V dvoch tretinách išlo o mačky, zvyšok tvorili psy. Majitelia odpovedali na otázky ohľadom správania „pozostalej“ mačky.
Ukázalo sa, že smrť zvieracieho „druha“ na mačky dopadla tým viac, čím dlhšie spolu tieto zvieratá žili. Čím viac času tieto zvieratá trávili pri každodenných činnostiach, tým skôr sa u pozostalých mačiek prejavovalo správanie pripomínajúce smútok a strach.
Ak spolu zvieratá mali dobré vzťahy, bežnejšie sa stalo, že mačky toho menej zjedli, menej spali a nemali chuť na hranie.
„Na rozdiel od psov si o mačkách myslíme, že sú nespoločenské a odtiahnuté,“ povedala psychologička Jennifer Vonková z Oaklandskej univerzity. Pripomína ale, že vo voľnej prírode majú tieto šelmy tendenciu sa združovať a vytvárať hierarchie.
Možno ide o vnem majiteľov
Zatiaľ čo výsledky štúdie vedcov z Oaklandskej univerzity podporujú hypotézu o tom, že mačky trúchlia, druhou možnosťou je, že majitelia si projektujú do pozostalých mačiek vlastný zármutok.
Podľa nej majitelia, ktorí prežívali hlbší smútok, si všímali viacero zmien v správaní pozostalých mačiek.
