Očakávaný odvetný útok Iránu na Izrael by mohla odvrátiť dohoda o prímerí v pásme Gazy, vyhlásil to americký prezident Joe Biden. Spojené štáty sa snažia znížiť napätie na Blízkom východe a tým predísť regionálnej vojne, uviedla aj veľvyslankyňa USA pri OSN Linda Thomas-Greenfieldová. Okrem Spojených štátov pracuje na deeskalácii napätia aj Čína.
Je to ironické, ale práve konflikt na Blízkom východe môže byť oblasťou, kde by Spojené štáty a Čína chceli spolupracovať, komentuje situáciu izraelský Haaretz.
Podľa denníka by Pekingu prospelo, ak by konflikt oslabil vplyv Spojených štátov v regióne. Na druhej strane by však vojna ohrozila jeho vlastné záujmy, ako je napríklad projekt novej Hodvábnej cesty.
„Čína na tom pracuje už niekoľko rokov. Irán je naozaj dôležitá časť, či už je to z pohľadu prístavu, do ktorého tam Čína investuje, alebo celkovej pozície Iránu ako jedného z najvýznamnejších hráčov, čo sa týka ropy,“ ozrejmila sinologička Barbara Kelemen zo Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií.
Aj politický geograf Vladimír Baar z Ostravskej univerzity pripomína, že pre Irán zaťažený sankciami je Čína mimoriadne blízky partner.
„Dnes sú tie krajiny aj Rusko na rovnakej lodi. Postavili sa na čelo úsilia zmeny svetového poriadku, vyšachovania západných krajín z rozhodovacieho procesu. Takže tam majú veľmi spoločné záujmy,“ zhodnotil Baar.
Aj napriek tomu si Peking udržiava dobré vzťahy aj s Izraelom a na Blízkom východe zaujíma neutrálnu pozíciu. Nedávno sprostredkoval normalizáciu vzťahov medzi Iránom a Saudskou Arábiou.
Deeskalácia je otázna
Podľa sinologičky Barbary Kelemen je však otázne, či by Peking zvládol deeskalovať napätie medzi Iránom a Izraelom.
„Čína dokáže mať neutrálny vzťah. Avšak, čo je limit na pozíciu Číny je to, aby dokázala presvedčiť jedného hráča, aby sa odhodlal k diskusii. Tu by som povedala, že sme to videli na situácii na Ukrajine, kde Čína si nemyslím, že sa bude snažiť pritlačiť jednu krajinu k tomu, aby zaujala iné postavenie,“ uviedla.
Denník Haaretz pripomína dohodu z roku 2017 o ochrane ropných polí a zemného plynu. Peking v nej prisľúbil, že akýkoľvek útok na tieto oblasti bude považovať za útok na svoje územie. Preto je otázne, na ktorú stranu by sa Čína v prípade reálnej vojny postavila.
